Rýchlikom Zemplín sme precestovali celé Slovensko a ráno, čosi po ôsmej, sme sa ocitli v Humennom. V obchode sme nakúpili a vyrazili sme na juh.
Iba pár kilometrov južne od Humenného sa nachádza Jasenov. Tento hrad bol postavený na poriadne vysokom kopci. Kým naň človek vylezie, zapotí sa. Ale tá námaha stojí za to. Jasenov je rozsiahly hrad, na ktorom sa zachovalo naozaj veľa múrov.
Vstup do hradu so strážnou vežou..
Pohľad z hradu na sever, na Humenné.
Zvyšky paláca.
Prešli sme hrebeňom Krivoštianka a zbehli sme do Krivoštian. Kdesi na kraji dediny je cigánska osada. Ako sme kráčali do Strážskeho, obehla nás potmavšia pani, ktorá pred sebou tlačila prázdny kočík.
- Kam idete? - pýtal som sa.
- Na nákup.
Starou cestou sme prišli do Brekova a vyštverali sme sa na hrad.
Hrad Brekov sa týči hneď nad dedinou. Sú z neho nádherné výhľady na všetky svetové strany. Je vyčistený od sutiny a pôsobí veľmi úhľadne. Myslím, že je jedným z našich najkrajších hradov.
Vstup do hradu.
Múry na vrchole hradnej skaly. Keď som tu bol pred 10 rokmi, tak sa na mňa spod toho tmavého oblúka vzadu dívali ovce. Schovávali sa tam pred dažďom.
Pohľad na sever, dolu je dedina Brekov.
Pohľad na východ. Naľavo je cesta do Humenného.
Z Brekova sme chceli ísť po nevýraznom hrebienku na západ. Zo sedla pod hradom išiel tým smerom chodník, ale čoskoro sa kamsi vyparil. Ocitli sme sa v tŕní, ktorým sa nedalo prejsť. Museli sme zbehnúť do dediny a prekráčať cigánsku osadu. Lenže každá cigánska osada je iná. Táto sa mi páčila. Domy sú tam postavené trochu bližšie pri sebe, ako je zvykom u gádžov, sú však pekne udržiavané. Dokonca sme tam videli Cigána natierať plot. Prešli sme osadu, pahorok a popri Ondavke sme prišli k ďalšiemu hradu.
Podľa mapy sa tento hrad volá Čičava, ale v jeho okolí sa uvádza Čičva. Liezli sme naň okolo malej jaskyne s pannou Máriou. Hrad sa nachádza nevysoko nad údolím Ondavy a výstup naň je najjednoduchší. Boli sme na ňom večer, už sa šerilo, a z každého kúska buriny na nás útočili komáre. Dolné nádvorie lemuje burinisko, tvorené žihľavou, a tak je tam komárov neúrekom. Tento hrad sa mi páčil asi najmenej.
Severná stena hradu pri pohľade z dolného nádvoria.
Horné nádvorie.
Ďalšie dni sme pokračovali na Vranov, Vechec, prešli sme najvyššie vrcholy Slanských vrchov a skončili sme na Sigorde. Ale to sem už nepatrí.
