Na pive v Krušných horách

Prezentujem tu zopár drobností z putovania z Ostrova nad Ohří do Teplic, ktoré som absolvoval v júli, léta páně 2003. Aj keď sú Čechy osídlené hustejšie ako Slovensko, dá sa v nich vybrať výlet úplnou divočinou. Nuž a najdivšou krajinou som šiel hneď na začiatku tohoto výletu. Nad Jáchymovom som zablúdil, zišiel som zo značky, a šplhal som sa hore potokom uzučkou dolinkou. Kamene sa mi viklali pod nohami, míňal som vchod do starej banskej štôlne a preliezal som rozsypanú hrádzičku starého tajchu. A ako som tam kdesi podliezal spadnutý strom, vetvy ma zbavili zbytočnej príťaže a zvesili mi fľašu. Ďalej som šľapal nasucho.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Prešiel som Klínovec a prezrel som si Kadaň. Potom som kráčal mimo značiek, len podľa mapy. Navštívil som Hasištejn a za dedinkou Vysoké som išiel starou, kameňmi obloženou cestičkou do osady Nebovazy. Podľa mapy to mala byť väčšia dedina, no v teréne bol len jeden obývateľný domček a dve ruiny. Nad osadou som sa zvalil na málo používanú asfaltku a oddychoval som. Okolo šiel chlapík, oblečený ako vyfintený horár. Dal sa so mnou do reči.

- Kam deš? - spýtal sa. Keď som mu po slovensky odpovedal, hneď ožil. Na Slovensko chodieva na poľovačky a trochu to u nás pozná. A aby sa mi, Slovákovi, "prispôsobil", začal svoju reč prepletať sprostými výrazmi. Zároveň vytiahol z kabele plastikovú fľašu, v ktorej mal pivo. Plzeň. Bol si ho načapovať v susednej dedine.

Chlapík bol Sudeťák, ktorému po prevrate vrátili "celou vesnici". Tým myslel ten jeden dom a dve ruiny, okolo ktorých som pred chvíľou šiel. Medzi popíjaním piva som sa ho spýtal, prečo má vedľa svojho domčeka, uprostred žihľavy, tabuľu s nápisom: "ZÁKAZ VSTUPU NA SOUKROMÝ POZEMEK". Veď do tej buriny mu nikto nepolezie.

- Jezděj mi tam Němci šukat s kurvama. - znela jadrná odpoveď sympatického Sudeťáka.

Prešiel som Chomutov a traverzoval som kopec Jezeří. Podo mnou sa rozčapovala obrovská povrchová baňa na hnedé uhlie. Bola to diera do zeme o rozmeroch asi 10 krát 5 kilometrov, hlboká niekoľko desiatok metrov. Nebol to pekný pohľad, ale napriek tomu ma fascinovali obrovské rýpadlá dolu jame a tepelné elektrárne na obvode. Putoval som popri dole takmer tri hodiny.

Na zámku Jezeří bola sympatická sprievodkyňa. V pivnici barokovej stavby bola naaranžovaná obludná príšera, a keď sprievodkyňa popísala čo je to za strašiaka, obrátila sa na malého chlapčeka:

- Když budeš zlej, tak tě jeden takový veme!

Na to chlapec zaprotestoval:

- A mně táta řek, že když budu zlej, tak mně pošle do Iráku!

- Ježiši, to je výchova. - zahundrala si sprievodkyňa.

Nasledujúcu noc bola búrka. Stanoval som v lese kdesi nad Litvínovom a všade okolo mňa udierali blesky. Nebolo mi veselo. Prešiel som Osek, Duchcov (kde dožil Casanova) a v Tepliciach som si povedal, že stačilo. Absolvoval som pekný štvordňový výlet.