Prvý obrázok je z hradu Mirów. Je to ruina ako sa patrí a zo všetkých hradov, čo som si pozrel, sa nachádza najďalej od slovensko-poľskej hranice.
Len kúsok od Mirówa leží hrad Bobolice. Aj tento bol nedávno ruinou. Kúpil ho však súkromník a nádherne ho zrekonštruoval. Pred hradom je široké skalné okno, z ktorého je na hrad nádherný pohľad.
Mirów a Bobolice ležia na opačných koncoch malého hrebienka. Ďalší hrad, Morsko, je učupený v doline medzi pahorkami.
Asi najväčšou ruinou je zrúcanina hradu Ogrodzieniec. Je prekvapujúce, že sa tu zachovali tak vysoké múry. Hrad sa nachádza hneď vedľa dediny.
Hrad Smoleń je charakteristický masívnou vežou, do ktorej som sa nevedel dostať. Možno keby na skalách nebol ľad a sneh ...
Teraz sa presunieme do oblasti, ktorá sa volá "Ojcowski Park Narodowy". V dolnej časti údolia ma zaujala veľká jaskyňa. Nachádzajú sa tu aj jaskyne, do ktorých sa chodí so sprievodcom.
Hneď naproti jaskyni je mohutná skalná ihla. Nie je to však tá, ktorú som hľadal.
V hornej časti údolia je zámok Ojców. Má impozantný vstup.
Túto ihlu som hľadal. Tento skalný "kyjak" je symbolom národného parku.
Hneď za ním sa rozkladá hrad Pieskowa Skala.
Cestou domov som sa zastavil ešte na jednom hrade. Volá sa Lipowiec a leží už mimo Jury Krakowsko-Czestochowskej. Aj na tomto hrade ma prekvapila výška zachovaných múrov. Vnútri je spleť miestností a z vrchola veže je nádherný výhľad.
Keďže som bol v Poľsku v zime, väčšina hradov bola zatvorená. A to nielen Ojców a Pieskowa Skala, ale aj niektoré ruiny. Voľne prístupný je z nich iba Smoleń.
