V noci zo štvrtku na piatok sa cez Čechy prehnala víchrica. V televízii sme si pozreli čiernu kroniku - nevypadalo to tam pekne. Avšak podľa piatkovej predpovedi (www.meteopress.cz) malo byť najbližšie tri dni v okolí Českej Lípy sucho. Tak som sadol na nočný rýchlik a odcestoval som do Ústí nad Labem.
Nuž, vlak dve hodiny meškal a deň bez dažďa si predstavujem trochu ináč ako meteorológovia. Napriek tomu som už okolo deviatej v dobrej nálade kráčal cez Úštěk.
Prvým zaujímavým miestom na trase bola zrúcanina hradu Ronov. Týči sa asi 200 metrov nad okolitou krajinou a je z nej nádherný výhľad. Toto je pohľad na Západ na Sedlo, čo je najvyšší kopec východnej časti Českého středohoří.
Zrúcanina zaberá vrchol sopky a celý hrad bol postavený z tmavého sopečného kameňa. Nebol veľký, avšak riuna pôsobí zachovalo.
Pohľad na kopec Ronov, na ktorom je rovnomenný hrad, od Dolanského rybníka.
Koňský rybník zo Smrtky. Skala sa takto volá preto, lebo z nej v minulosti hádzavali do vody "Smrtku" (Morenu).
Druhý deň ráno som si pozrel zámok Zákupy. V polovici 19-teho storočia sa dostal do vlastníctva Habsburgovcov, ktorých portréty s kruhmi okolo očí sa na človeka dívajú z každého obrazu. Priečelie zámku.
V hradnej priekope chovajú medvede.
Neďaleko Zákup je dedinka Sloup. Pohľad na hradnú skalu z vyhliadky. V pozadí je Nový Bor a na obzore je hrebeň, na ktorom sa nachádza čadičový kameňolom.
Čadičový kameňolom nad Novým Borom. Zrejme ho otvorili potom, ako sa "okresním hejtmanstvím v Děčíne" v roku 1913 zakázala ťažba na neďalekej "Panské skále".
"Panská skála v Kamenickém Šenově," najstaršia geologická rezervácia v Čechách. Poeticky sa nazýva "čedičové varhany".
Iný pohľad. Skala je voľne prístupná, platí sa iba za parádne parkovisko pod ňou. Takže človek s batohom to má zadarmo.
Tretí deň. V Studáneckom dole, kdesi v Českom Švajčiarsku, som natrafil na zaujímavé hraničné kamene. Z jednej strany mali vysekané "ČSR" a z druhej "K.".
Čo znamená "ČSR", to by som snáď vedel. Ale to "K."? Asi štyri kilometre od dolu je hranica s Nemeckom. Pochopil by som "D" ako Deutschland, prípadne "S" ako Sachsen, ale "K."? Keď som sa vrátil domov, pozrel som sa na Internet. A zistil som, že tieto kamene tvorili hranicu medzi "panstvím Kinského a státními lesy". Nuž, hrabě bol snob. Ohradil si pozemok 156 hraničnými kameňmi.
Ráno štvrtého dňa som dorazil do cieľa:
Ďalej na sever sa v Čechách už ísť nedá. Turistiku som začal intenzívnejšie pestovať asi pred 25 rokmi. Vtedy tu bolo Československo. Za tie roky som dokráčal na najvýchodnejší, najzápadnejší, najjužnejší a teraz aj na najsevernejší cíp našej bývalej vlasti. Dá sa teda povedať, že som Československo prešiel "krížom-krážom". Avšak ešte stále je tu veľa atraktívnych miest, na ktoré som sa zatiaľ nestihol pozrieť.
Kurz nemčiny:
Vrátil som sa do Lobendavy. V Severní som odfotil typický hrázdený domček, ozdobený bridlicovými šupinami.
V Lobendave som počkal na autobus a cez Dolní Poustevnu, Rumburk a Kolín som cestoval domov.
___________________________
P.S. V Lobendave som sa na autobusovej zastávke zarozprával s dvoma mládencami z južných Čiech. Voľakedy pred 12-timi rokmi si naplánovali, že prejdú pešo okolo celých Čiech. Sympatický cieľ. Teraz sú skoro v polovici a tak im prajem, aby im tá druhá polovica trvala kratšie.
