Kvetiny
Táto rasite na skalách, len pár metrov nad hladinou mora. Neurčil som ani len čeľaď.
Čosi z čeľade šalviovitých. Kvety tvoria hlávky, ktoré zakvitajú od temena nadol. Tak vytvárajú pekné venčeky.
Yuka divo rastie nad útesmi. Asi splanela.
Kvitnúce opuncie na skalách.
Najbežnejšou kvetinou je ... bodliak.
Tu vytvárajú bodliaky okolo chodníka priam húštinu.
Pri cestách rastú kríky, ktoré sa ponášajú na naše černičie. S tým rozdielom, že kvety nie sú biele, ale fialové.
Spoločenstvá rastlín
Okolie Dubrovnika je skalnaté. Skaly tvoria vápence, je tu teplo a sucho. Tento obrázok vznikol cestou z hotela do centra (pešo to trvalo necelých 30 minút). Naľavo od cesty sú domy, zatiaľ čo napravo na strmých útesoch sú riedko rastúce trávy, agávy a akési astrovité kvety.
O kúsok ďalej sa usadili kaktusy. Trávy a agávy zostali.
Stromy
Keďže figy a voľajaký citrón nám rastú aj v záhrade pri dome, z pestovaných stromčekov ma zaujali najmä granátové jablone.
Žeby fíkus?
Doma máme v kvetináči maličký oleander. Takto by mohol narásť, keby mal trochu viac svetla a tepla.
Najbežnejším stromom v okolí mesta je borovica. Čím sa líši od našich? Najmä tým, že jej neopadávajú šíšky. Zostávajú na stromoch aj keď z nich povypadávajú semiačka. A tak sa stane, že staré šišky okupujú dávno mŕtve konáre.
Borovice príjemne voňajú
a ich konáre vytvárajú malebné zátišia.
Planina na vrchole kopca Srd (405 m). Hoci sa cez ňu valili oblaky, zem bola suchá. Podobá sa to tu na škrapové polia pri Kečove. S tým rozdielom, že všetko rastlinstvo je suchšie a pichľavejšie.
Živočíchy
Pri rannej prechádzke som kúsok od chodníka naďabil na korytnačku. Od mora ju delili poriadne strmé útesy. Žeby bola suchozemská?
Pri chodníku z Bosanky do mesta boli dva hady. Kým som vytiahol fotoaparát, jeden sa kamsi stratil. Tak som odfotil tohoto. Mohla by to byť nejaká užovka.
