Väčšina rebríkov bude z Rakúska, kam som vlani začal chodiť na turistiku. Obľúbil som si údolie Großes Höllental v RaxAlpe. Ako zostupová trasa z náhornej plošiny sa používa chodník Wachthüttelkamm. Je na ňom zopár pohodlných rebríkov so zábradlím:
Zábradlie je aj na prvých rebríkoch na neďalekej ľahkej feráte Alpenvereinssteig. A hoci sú tie rebríky pevné, ich tvar v človeku vzbudzuje isté obavy:
Teraz sa presunieme bližšie ku Viedni. Na náhornú plošinu Hohe Wand vedie spústa chodníkov, zväčša od východu. Avšak jeden z najkrajších, Große Klause, ide od západu. Údolie sa ponáša na kaňony v Slovnskom Raji a aj rebríky sú tam podobné:
Od východu sa dá na plošinu vystúpať napríklad ľahkou ferátou Hanselsteig. Cez jednu špáru tam vedie rebrík, ktorý v dolnej časti dopĺňa zopár vzpier. Vzpery tvoria netypické šteblíky:
Posledný klasický rebrík je už "adrenalínový". Nájdete ho na ťažšej feráte Währingersteig, ktorá je na severnom cípe Hohe Wandu. Na rebrík sa ide zboku, pričom dole pod rebríkom je prázdno:
Ešte jeden pohľad, tentoraz zhora:
Pre našinca sú veľmi netypické rebríky "stromčeky". Keď som vlani stúpal takýmto rebríkom po prvý krát, skoro som z neho zletel. Totiž na klasických rebríkoch sa rukami držím zvislých tyčí, ale tu je taká tyč iba jedna. Keď som ju rukami uchopil, tak so zdvihnutou nohou som mal len dva pevné body. A to je málo. Treba sa držať výstupkov čo najďalej od stredovej tyče.
Pekný stromčekový rebrík je na začiatku feráty Pittentaler Klettersteig:
Dva stromčekové rebríky sú v RaxAlpe na ťažšej feráte Haidsteig. Dolný ešte ujde, lebo je otočený čelne ku skale. Horný je náročnejší, pretože je postavený bočne. Keď ním stúpate, pod sebou máte prázdno. Na istote človeku nepridajú ani ohnuté šteblíky:
Nech boli rebríky klasické, či stromčekové, zatiaľ boli všetky pevné. V talianskych Julských Alpách sú rebríky zhotovené zväčša z oceľových lán. Aby sa príliš nehojdali, bývajú ukotvené pomocou ďalších lán, ako tento rebrík na via Leva:
Z rebríka na via Leva som tiež skoro zletel, lebo sa mi na hliníkovom šteblíku šmykla noha. Pri nasledujúcom rebríku pošmyknutie nehrozí. Už na prvý pohľad je náročný, a preto si na ňom človek dáva pozor. Volá sa Pipanov rebrík a má dĺžku (či skôr výšku) 60 metrov:
Pohľad na Pipanov rebrík zdola:
Som zvedavý, či na potulkách po horách nájdem kdesi väčší rebrík, ako je tento.
