K rokline sa dá dostať spoplatnenou cestou. Za auto sa platí takmer 10 eur, ale keď je v ňom iba vodič, pýtajú len 5 euro. Tátoša treba odstaviť na parkovisku v zákrute číslo 2. Smerom na juh sa otvára výhľad na vrcholy pohoria Salzkammergut:
Chodníkom sa zíde do údolia, kde je prvý most. Nuž, je trochu užší, je však veľmi dobre upevnený. Ide sa ním celkom pohodlne:
Roklina sa zužuje viac a viac. Z chodníka zostala už len úzka lávka:
A neskôr sa vyparila aj tá. Treba ísť po stupačkách. Ale opäť, po miniatúrnych stupačkách. Tuším sa im hovorí skoby:
Keď sa chodník motá pod previsom, je to trochu náročnejšie:
Konečne ich to napadlo. Keď sa po jednej strane rokliny už nijako nedá ísť, treba prejsť na druhú stranu. Aj keď, "mamička moja", nemalo by byť namiesto tých visiacich lán zábradlie?
Jednou rukou som sa držal oceľového lana a posúval som ňou karabíny, druhou som lovil tie visiace konopné špagáty. Ale pohľad späť ukazuje, že istejšie sa človek cíti, keď sa oboma rukami pridŕža oceľového lana:
Takto vypadá turista na turistickom chodníku:
A máme tu Gatt-sprung. Hoci pravdu povediac, s batohom na chrbte to nik neskáče. Treba sa chytiť lana čo najďalej od steny a zhupnúť sa na druhú stranu. Je mi jasné, že je kríza a stavať mosty je drahé. Ale jedno lano pod nohami by človeku dosť pomohlo:
Chodník za Gatt-sprungom:
Posledný mostík v rokline. Je to taký nepodarok. Majstrovi, ktorý ho zhotovil, by som daroval na Vianoce colštok. Snáď by upevnil tie šteblíky menej krivo. Na druhej strane, stredy šteblíkov sú rozmiestnené pomerne pravidelne:
Nasleduje menej zaujímavá pasáž. Vylezie sa z rokliny a hore skalnou stenou a lesom sa príde ku krásnemu kaskádovému vodopádu. Tu je jeho dolná časť:
A tu horná:
Opäť sa prejde čosi lesom, až sa príde pod skalnú stenu. Tu si treba po výstupe oddýchnuť. Dolná časť feráty je hodnotená C, čaká nás ťažšia časť s hodnotením D:
Ide sa dosť divoko, ale človek stúpa po kramliach, takže nakoniec je výstup relatívne jednoduchý. Kdesi pod týmto úsekom je F-varianta. Aj som sa o ňu naľahko, bez batohu pokúšal, ale zostalo iba pri pokuse. Predsa len, odporúča sa vlastné istiace lano a to som nemal ani ja, ani náhodní okoloidúci.
Sponad steny je nádherný výhľad na malebné vrcholy Salzkammergut-berge. Človek má chuť vyliezť tu na všetky kopce, je ich však neskutočne veľa:
Posledný úsek feráty je trochu bokom. Nachádza sa na ňom most, pozostávajúci len z dvoch lán:
Tak, a môžeme sa vrátiť späť na parkovisko. Odviezol som sa do minikempu a posledný obrázok som spravil z brehu jazera Wolfgangsee. Zapadajúce slnko krásne nasvietilo kopec nad jazerom:
Nuž, dnes to bol pekný deň. Doobeda Drachenwand, nato miniferáta Brustwand a poobede Postalm. Ďalší deň som zamieril na Hallstatt a Predigstuhl.
Súvisiace články: Drachenwand - Dračia stena.
