Lenže vlani prijal podobný zákon maďarský parlament. A čo nasledovalo? Hysterická reakcia slovenskej strany. To samozrejme maďarských politikov potešilo. Slovenský sused im dal najavo, že na zákonoch prijímaných maďarskou republikou záleží, čím sme zvýšili prestíž maďarského parlamentu. Povedzme si to ešte raz, trochu inak. Keby sme tento maďarský zákon "bohorovne ignorovali", dali by sme tým jasne najavo, že ten zákon je pre nás nepodstatný a sme si vedomí toho, že z hľadiska medzinárodného práva nemá žiaden vplyv na Slovensko. Lenže my sme naň reagovali, čím sme ukázali že platí opak, a že zákony prijímané Maďarskom sa nás dotýkajú viac ako dosť.
Povedzme si teraz niečo ani nie o maďarskom zákone, pretože na ten sa sebavedomý slovenský občan pozerá presne tak, ako sa na predchádzajúci slovenský zákon pozeral Francúz, či Brit. Povedzme si skôr čosi o našom "protizákone". To je ten, v ktorom sa zakotvilo, že prijatím cudzieho štátneho občianstva prichádza občan slovenskej republiky o naše občianstvo.
O čo teda možno prísť? Stratou občianstva slovenskej republiky človek príde o občiansky preukaz (dostane povolenie na pobyt pre cudzincov) pas (ak dostal maďarské občianstvo tak získa pas maďarský) a stratí právo voliť do slovenského parlamentu (keď si všimneme, ako všetky koaličné a opozičné strany sabotujú čokoľvek, čo navrhne strana zastávajúca záujmy maďarskej menšiny a čo sa tejto menšiny týka viac ako majority, tak je tu otázka, načo je vlastne Maďarom toto právo). Zhrnuté a podčiarknuté, občan nestratí nič podstatné. Dá sa preto predpokladať, že ten komu získanie maďarského občianstva stojí za tú námahu, tak ten o toto občianstvo požiada. Potom sú vaiceré možnosti.
(a) Občan získa maďarské občianstvo, túto skutočnosť si nechá pre seba a naše orgány mu na to neprídu (to neprídu myslím "legálnou cestou neprídu"). Presnejšie, neprídu mu na to včas. V takom prípade sú všetky nasledujúce voľby do slovenského parlamentu spochybniteľné. A to preto, lebo v nich s veľkou pravdepodobnosťou budú hlasovať občania, ktorí na to zo zákona nemajú nárok. Ako vidno, tento prípad ponúka "netušené možnosti". Predpokladám, že zopár politikov sa už dnes teší na to, ako touto témou prekryjú pochybnosti ohľadne kupovania voličov.
(b) Občan získa maďarské občianstvo a túto skutočnosť oznámi našim úradom (respektíve neoznámi ju a naše orgány to zistia). Tu je viacero podprípadov.
(b1) Občan so "stratou" slovenského občianstva nesúhlasí. Tú "stratu" totiž vykonajú orgány slovenskej republiky. Občan zrejme bude musieť odovzdať občiansky preukaz, pas, a získa o "strate občianstva" štátom opečiatkovaný papier. Teda celý tento akt je akt štátu voči občanovi. Myslím, že je zrejmé, že je tu len malý (ak vôbec nejaký) rozdiel oproti "odobratiu občianstva". Hrozí to súdom, bude sa to ťahať do Štrasburgu ... a vieme, akú úspešnosť tam máme.
(b2) Občan "stratu občianstva" akceptuje, ale nebude s ňou súhlasiť. Vzápätí ako o slovenské občianstvo príde, podá si žiadosť o jeho získanie. Na tom nie je nič čudné. Slovensko nemá výlučné občianstvo. Slovenské občianstvo môžu získať aj cudzí štátni príslušníci za predpokladu, že u nás dlhodobo žijú, sú bezúhonní, respektíve že si vezmú za partnera slovenského štátneho občana ... Povedzte mi, čo z tohoto Maďar žijúci na Slovensku nespĺňa. Nielen že tu žije. On pozná naše reálie (zo školy), má za manželku (manžela) slovenského občana, jeho deti aj rodičia sú slovenskí občania. Dokonca aj jeho rodný list je vystavený slovenskou republikou. Je pravda, že každá takáto žiadosť sa posudzuje individuálne. Ale chcem vidieť, ako naše úrady nevyhovejú práve žiadateľom, ktorí majú čerstvo získané maďarské občianstvo. Myslím si, že by to bol z medzinárodného hľadiska dosť veľký problém.
Tu si ešte povedzme, že ak mu slovenské úrady vyhovejú, tak čoskoro bude mať tento občan jak slovenské tak aj maďarské občianstvo. Nuž a vzápätí o maďarské občianstvo požiada celá jeho široko rozvetvená rodina. Samozrejme, nie dnes. Počkajú si, až prejde avizovaná "úprava" nášho "protizákona". Zdá sa, že s ňou súhlasí nielen pán Matovič a Smer, ale s výnimkou Mostu aj koaličné strany.
(b3) Občana slovenské občianstvo nezaujíma, neprekáža mu, že oň príde. (Ako sme si povedali vyššie, zas až tak o veľa nepríde). Môže sa stať, že v nejakej dedine (oblasti) susediacej s Maďarskom ľudia už stratili dôveru v slovenské štátne inštitúcie a (takmer) všetci požiadajú o maďarské občianstvo a o slovenské sa nebudú zaujímať. Tak z tohoto môžeme mať naozaj obavu. Pretože si neviem predstaviť, ako potom takúto dedinu (oblasť) udržíme v hraniciach slovenskej republiky. Občania, ktorí tam žijú odjakživa, nebudú mať slovenské, zato všetci budú mať maďarské občianstvo. To bude vážny problém.
Nuž, toľko k nášmu "protizákonu". Z povedaného je snáď zrejmé, že ho netreba upraviť. Treba ho kompletne zrušiť. Koniec koncov, pre bežného občana je výhodné aby mal štátne občianstvo viacerých štátov. A to nielen preto, že získa viac pasov. Dôležité je uvedomiť si, že štát to je "organizované násilie". Toto násilie je riadené tak, ako to väčšine obyvateľov vyhovuje, no keď sa jeden občan (je jedno či Slovák, alebo Maďar) dostane do sporu so štátom, tak štát má vždy navrch. Vtedy môže byť výhodné, ak by mal občan občianstvo aj iného štátu. Nevyvážený problém "štát proti občanovi" sa týmto môže dosť podstatne zmeniť. Ono, vždy je dobré mať niekoho silného za sebou (aj keď z tohoto uhla pohľadu si viem predstaviť aj výhodnejšie, ako maďarské občianstvo).
Na záver dodám, že ak na maďarský zákon chceli naši politici reagovať, mohli ho zosmiešniť. Keby tak predseda, či podpredseda SNS požiadal (vďaka nejakému vzdialenému príbuzenstvu) o maďarské občianstvo a keby ho nebodaj aj získal, tak by sa maďarskému zákonu rehotal celý stredoeurópsky región. Bohužiaľ, naši politici sa zasa raz nedokázali povzniesť nad problém a riešiť ho z nadhľadu.
