V dedine sme sa zastavili v obchode. Potebovali sme nakúpiť poživeň na ďalší deň. Okrem toho sme si na spestrenie kúpili smotanové jogurty.
Vyšli sme pred obchod, sadli sme si na lavičku na námestí a pustili sme sa do jogurtov. Vedľa nás sedeli tri miestne babky, ktoré sa spolu rozprávali. Po maďarsky. Zrazu sa jedna otočila na mňa a čosi sa ma po maďarsky opýtala.
Voľakedy dávno som si kúpil učebnicu "Maďarčina pre samoukov". Povedal som si, že by som sa mohol naučiť jazyk, ktorým hovoria svokrovci. Trikrát som sa začal z tej knižky učiť, avšak najďalej som prišiel po desiatu lekciu. Nemám zrovna talent na jazyky.
Napriek tomu, 10 lekcií stačilo, aby som rozumel, čo sa ma tetuška pýta. Tak som jej odpovedal. Po slovensky. Mohol som zliepať aj maďarské slovíčka, ale ich tvary a výslovnosť by boli otrasné. Predsa len, po slovensky mi to išlo lepšie.
Zdalo sa, že tetuška je na tom podobne. Akurát že jej išla lepšie maďarčina. A tak rozhovor pokračoval tak, že moje vety boli v slovenčine a vety tých troch tetušiek (do rozhovoru sa postupne zapojili všetky) boli v maďarčine.
Dobre sme si poklábosili. Jediný, kto z rozhovoru moc nemal, bol synáčik. Po chvíli som si všimol, že kuká ako puk. Neskôr som mu musel celý rozhovor zopakovať.
Hajnáčka. Celkový pohľad na dedinu s hradom. Vpravo vzadu je koprc Ragáč, cez ktorý sme pokračovali do Gemerských Dechtárov. (Obrázok je stiahnutý z Internetu.)
