Daisy s Ezavom varili. Číňanka bola vlani v Španielsku a obľúbila si tamojšiu kuchyňu. Preto varila paellu. Pripadalo mi zvláštne, že Číňanka robila európske jedlo. Izraelčan piekol kura. Pomáhal som mu šúpať krumple, čím som vyčerpal svoje kuchárske vedomosti. Keďže sa Ezavovi zdalo, že som mohol mať aj čistejšie ruky, po chvíli ma vyhodil von. (Špinavé ruce, více emocí.)
Na dvore u hostiteľov rástol jeden, jediný strom. Grepfruitovník. A zrelé plody sa povaľovali dolu pod stromom. Ak máte doma záhradku, tak viete, že ozaj zrelé ovocie sa netrhá zo stromu. Leží na zemi. A tu bola na tráve jedna žltá lopta vedľa druhej. Fantastické. Tiež máte radi grepy?
____________________
Grepovník uprostred záhrady:
____________________
Po večeri sa rozprúdila živá debata. Vlani bol Izraelčan s manželkou na Slovensku. Strávili u nás pol roka. A teraz z nich vyliezlo, že som ich vystrašil na smrť. Hubami.
Jeden deň som sa s nimi vybral do lesa, aby neboli stále iba v meste. Zbierali sme bedle. Naplnili sme nimi košík a vrátili sme sa k Ezavovi, ktorý býval v Petržalke. Tam som bedle vyprážal. Samozrejme, najprv som zavolal domov a popýtal som sa, ako sa tie huby vlastne robia.
Zjedli sme bedle, trochu sme sa porozprávali a pobral som sa domov. Okolo polnoci mi Ezav volal, či je všetko v poriadku. Už som sa chystal do postele a tak som mu iba na pol huby zaševelil, že hej. Tým sa to pre mňa skončilo.
Avšak tu, na opačnom konci sveta, z neho vyliezlo, čo sa v ten večer vlastne dialo. Kdesi na Internete našli jedovaté huby a začali si ich obzerať. V lese zobrali to, čo som im povedal. A keď boli doma sami, tak sa im všetky huby zdali podobné. Nakoniec po dôkladnej úvahe (moje nervy) usúdili, že to, čo jedli, sa asi najviac podobalo na muchotrávku zelenú. Začali hútať, pred koľkými hodinami tie huby jedli a začali si namýšľať všemožné príznaky.
Mysleli, že odbila ich posledná hodinka. Celú noc nezažmúrili ani oka.
Keďže náš novozélandský hostiteľ hubám rozumel, začal sa chystať na prednášku. Asi mala mať názov: "Ako si hubami neotráviť hostí." Našťastie mal doma laptop s Internetom, kde som mu behom dvoch minút našiel bedľu vysokú. Ezav mi kukal cez plece a kričal:
- To je ona, to je tá huba!
Ale keď obrázok zočil hostiteľ, iba sa začal rehotať. Ezav sa snažil vysvetliť, ktoré znaky si pomýlil, ale mal to márne. Hostiteľ sa iba rehlil a nevedel prestať.
____________________
Prešli sme niekoľko ďalších tém. Dobre sme sa bavili. Lenže postupne sa zošerilo. Rozlúčili sme sa. Za sebou sme mali jeden z tých krásnych večerov, keď sa stretnú ľudia z rôznych kútov sveta, z rôznych kultúr, a pritom sú si tak blízki, akoby boli odjakživa susedia. Nezáleží na farbe pleti ani na náboženstve. Jeden človek je vysoký, druhý prťavý. Avšak pokiaľ sú k sebe aspoň trochu tolerantní, môžu spolu prežiť chvíle, na ktoré budú dlho spomínať.
