Pamätám si, ako nás raz navštívila rodina. Mladá pani, ktorá nikdy nebývala v meste, po zhliadnutí nášho bytu zahlásila:
- Tak tu by som ja teda nedokázala bývať.
Pritom to nebolo až tak zlé. Teda, v tom vežiaku. V čínskom múre nám pravidelne raz za pár rokov praskla stupačka a vytopilo nás. A keď nepraskla stupačka, vytopila nás suseda. (Dámy, keď chladíte pivo v umývadle pod tečúcou vodou, tak z fliaš najprv postŕhajte etikety.)
Čo si pamätám, len zo dvakrát som zbieral z medziposchodia použité striekačky. Uznajte, dvakrát za desať rokov, to nie je často. Aha, a raz som na medziposchodí prekračoval mladú dvojicu. Usilovne na sebe pracovali, takže som sa vôbec nečudoval, že mi na pozdrav neodvetili.
Ja viem, hovorí sa, že Petržalka, to sú králikárne. Ale na bývanie sa tam dá zvyknúť. Len pár sto metrov od vežiaka, za čističkou, sa rozkladali (rozkladajú, dlho som tam nebol) nádherné lužné lesy. V lete sme tam pri Dunaji opekali špekačky a v zime sme do tých lesov chodili na prechádzky. Videli sme tam plachtiť orla a spod brehu vedľa chodníka vyletovali obrovské kŕdle kačíc. Divočina, vzdialená od panelákov ani nie hodinku pešo.
_____________________
Predvlani býval v Petržalke kolega. Je to mladý Izraelčan, PhD-študent, a v Petržalke býval so svojou novozélandskou priateľkou. Najprv, keď bol na Slovensku kolega sám, tak sme ho ubytovali na internáte. Nie tam, kde bývajú študenti. Býval v hosťovskej časti. No kolega tam vydržal bývať len jeden, jediný deň. Ráno prišiel do práce celý napaprčený a chcel riešiť jediný problém. Ako z internátu čo najskôr vypadnúť. A tak sme mu pomohli nájsť si podnájom v Petržalke.
V Petržalke nebýval nejako extra luxusne. Mal tam dvojizbový, či lepšie povedané jeden-aj-polizbový bytík. Nejakú skriňu, stôl, ... a samozrejme Internet s niekoľkými počítačmi. Práca mu išla a na bývanie sa nesťažoval. Po svojich skúsenostiach som ho otázkami typu: "Ako sa Ti v Petržalke býva?" neprovokoval.
Vlani v decembri som kolegu navštívil. V Austrálii. Strávil som u neho dva "večery s papagájom" (majú doma "rainbow lorikite"). Čo ma však šokovalo, bolo jeho "byt". Miestni obyvatelia prenajímali ubytovanie študentom. Dom a garáž. V dome boli tri izby pre troch študentov a garáž bola rozdelená na dve časti. Tie tvorili ďalšie dve "izby". V dome boli dve kuchynky a spoločná toaleta. Keď som vyjadril údiv nad tým, že kolega býva v garáži, tak ten na to ovetil:
- Ale Martin, veď tu obývam najväčšiu izbu. Je oveľa väčšia ako sú izby tých troch študentov, ktorí bývajú v dome.
A keďže som sa stále netváril príliš chápavo, tak to zaklincoval:
- Ja viem, na Slovensku som býval lepšie. Ale tak komfortné bývanie, ako som mal ten pol roka v Petržalke, tak také som nemal nikdy v živote.
Petržalka - obrázok z Wikipedie.
