Voľakedy dávno, pradávno chodil kráľ Matej so svojou družinou po kraji. Zavítal aj do Detvy. Miestny šľachtic si považoval za česť, že sa môže starať o panovníka, a tak usporadúval jednu hostinu za druhou. Šľachta hodovala, hýrila, a čeľaď, čo ich obsluhovala, iba závistlivo pokukovala. Detviansky kraj nie je bohatý. Ľudia sa tam musia poriadne obracať aby sa nasýtili. A veru, čeľaď sýta nebola. A tak si jeden sluha zasunul za košeľu chlebík, druhý stehienko, tretí kačičku ...
Keď boli stoly poloprázdne, kráľ si všimol, že má jeden parobok akosi priveľmi vyduté brucho. V tvári samá kosť a koža a brucho ako sud. I zavolal si ho ku stolu. Keď sa sluha dostavil, kráľ mu vyhrnul košeľu. Potom už len neveriaco pozeral, čo všetko spod tej košele cupitá na zem. (Uf, nejako som vyhladol. Idem si dať čosi pod zub. ....... Tak, už som späť.)
Kráľ sa nahneval. Teda takto si tu ctia jeho návštevu! Zobral nožnice, odstrihol sluhovi dolnú časť košele a nariadil:
- Aby sa v tomto kraji viac nekradlo, odo dnešného dňa budú všetci Detvanci nosiť iba krátke košele!
______________________
Takto nejako nám to vyrozprávala rúča tanečníčka počas folklórneho vystúpenia, keď nám súbor predvádzal detvianske tance. Je ťažké predstaviť si, ako kráľ vezme "voľne pohodené nožnice" a odstrihne sluhovi košeľu. Napriek tomu sa mi táto rozprávka (či povesť) páči. A ešte viac sa mi páči predstava, ako by to u nás vypadalo, keby kráľ Matej ožil. Keby sa vybral do ulíc (a úradov) našich krásnych miest a mestečiek s úmyslom trestať zlodejov. Keby im strihal šaty úmerne podľa toho, koľko kto nakradol. Myslím, že by potreboval poriadne veľké nožnice a od strihania by mal čoskoro mozole. A nejeden "džentlmen", ktorý dnes chodí vyobliekaný v obleku s kravatou, by od neho utekal nahý.
Dovetok. Keď som hľadal na Internete vhodný obrázok k článku, našiel som stránku ÚĽUV-u. Krojov je tam požehnane.
