V UK je povolanie „architekt“ chránené a môže sa tak nazývať iba osoba, ktorá absolvovala túto poslednú časť svojho profesného vzdelania a bola registrovaná v Architect’s Registration Board (ARB). Na základe tejto registrácie je potom možné stať sa „RIBA Chartered Architect“ zaplatením členského príspevku.
Záverečná (Part III) skúška pozostáva z niekoľkých častí. V prvom rade si musí študent viesť on-line detailný denník projektov na ktorých pracuje vo svojom zamestnaní, zaznamenávať čo sa naučil a pod. Ďaľšou časťou je napísanie kritickej práce (Case Study) o jednom konkrétnom projekte, na ktorom pracoval. Najlepší projekt je projekt, ktorý študent videl „rásť“ od prvého kontaktu s klientom až po kolaudáciu. Taktiež je vhodné vybrať si projekt, na ktorom sa vyskytli nejaké problémy, paradoxne čím viac tým lepšie, lebo riešením problémov sa študent naučí oveľa viac. Svojou kritikou musí študent dokázať že rozumie legislatíve a jednotlivým procesom, vie zanalyzovať situáciu a navrhnúť lepší postup alebo riešenie. Druhá písomná práca (Self Evaluation) je opisom a analýzou kancelárií v ktorých študent pracoval, čo tam odpozoroval a čo sa naučil.
Samotná skúška pozostáva z dvoch častí: písomnej a interview. Písomná časť trvá dva dni a študent dostane desať praktických otázok. „Scenár“ študenta uvedie ako zamestnanca fiktívnej kancelárie s fiktívnymi projektami. Otázky sú potom fiktívne listy od fiktívnych klientov, dodávateľov, či kolegov, na ktoré treba reagovať, napísať odpoveď či navrhnúť riešenie. Scenár i otázky sú veľmi realistické a okrem vedomostí sa snažia odhaliť i praktické skúsenosti či profesionálnu etiku študenta. Interview je potom akýmsi záverečným rozhovorom, kde má študent možnosť poopraviť menšie chyby v odpovediach, vysvetliť skúšajúcim prípadné nejasnosti a dokázať, že naozaj vie, o čom hovorí. V každom prípade sa ani záverečné interview nedá brať na ľahkú váhu.
Predmety záverečnej skúšky by sa dali rozdeliť do akýchsi troch podskupín: legislatíva, t.j. všetky zákony (Acts), ktoré sa aj okrajovo dotýkajú práce architekta (verte mi, je ich neúrekom); štandarné zmluvy (klient – architekt, klient - dodávateľ); a všetko ostatné, od „Code of Practice“ až po cashflow a marketing prípadnej vlastnej kancelárie. Ak mala univerzita naučiť študenta ako navrhnúť dobrú a funkčnú architektúru, táto záverečná časť štúdia ho má pripraviť na to, ako zrealizovať projekty do zdarného konca a zároveň úspešne viesť vlastnú firmu.
Úloha architekta
Architekt má v UK často tradičnú úlohu, ktorá zahrňuje samotný návrh budovy a koordináciu tvorby kompletnej dokumentácie a spolupráce s inými profesiami, tender, stavebný dozor a zaistenie dodržania stavebnej zmluvy, kedy sa architekt vlastne stáva akýmsi nezávislým prostredníkom medzi zamestnávateľom a dodávateľom. Dnes samozejme architekti pracujú i na iných pozíciách, ale tradičná úloha architekta zostáva v tradičnej Británii stále veľmi aktuálna.
Okrem samotných architektonických návrhov a získanie stavebných povolení, dôležitá a veľmi zodpovedná časť práce architekta (keďže pri pochybení môže prísť ku súdeniu sa o často vysoké sumy) je práve exekúcia stavebnej zmluvy medzi klientom a dodávateľom stavby. Vo väčšine prípadov sa používajú štandardné zmluvy, najznámejšie sú JCT (Joint Contract Tribunal). Len JCT zmluvy majú desiatky verzií, podľa toho o aký druh projektu sa jedná a čo vyžaduje klient. Sú zostavené právnikmi a ich upravovanie sa odporúča iba v prípade odbornej právnej pomoci. Študent musí nielen vedieť vybrať vhodný typ zmluvy, ale musí ovládať jednotlivé klauzuly v základných druhoch zmlúv. Poznať zmluvy či zákony na skúšku však neznamená, že študent musí vedieť odrapkať jej jednotlivé paragrafy. Maximálny prehľad a vedomosti sú však veľmi potrebné na to, aby bol schopný pochopiť dôsledky a dopad jednotlivých klauzúl v praxi a ich aplikáciu. Na skúške pravdepodobne nezaznie otázka: „Čo hovorí paragraf 2.24“, ale určite môže očakávať otázku typu: „Klient sa chce nasťahovať do budovy pred jej dokončením. Aké má v rámci konkrétnej zmluvy možnosti a aké by boli dôsledky a možné riziká.“
Štandardné zmluvy existujú i pre vzťah klient – architekt, a podobný, veľmi praktický spôsob skúšania je aplikovaný i na rozsiahlu legislatívu. Nie je dôležité poznať detailne jednotlivé zákony, ale uvedomovať si dôkladne ich dôsledky v praxi. Takže na skúške musí študent dokázať svoje teoretické znalosti riešením veľmi praktických a konkrétnych úloh. Počas skúšky môže používať internet a všetky dostupné publikácie a informácie, presne tak, ako by tomu bolo aj v praxi, keby sám viedol vlastnú kanceláriu alebo realizoval nejaký projekt.
Prax je dôležitá
Z predchádzajúcich riadkov je jasné, že výber kancelárie, kde bude Part III študent pracovať, je veľmi dôležitý. Totiž zamestnávateľ musí študentovi umožniť získať všetky tieto dôležité praktické skúsenosti a sprevádzať ho od samostatného návrhu stavby, cez získanie povolení k výstavbe až po stavebný dozor a exekúciu stavebnej zmluvy. Veľmi často študenti zostávajú praxovať pred skúškou dlhšie ako je požadovné, lebo získať možnosť zúčastniť sa projektov vo všetkých ich fázach sa za jeden rok nedá stihnúť.
Študent musí aspoň čiastočne samostatne riešiť každodenné problémy na stavbe či v kancelárii, vedieť správne reagovať, poznať svoje povinnosti a povinnosti iných zúčastnených strán. A nielen to. Študent musí vedieť, ako jednať s budúcimi klientami, navrhnúť cenu za dielo, musí mať prehľad o financiách vo firme a v podstate vedieť do podrobností ako kancelária funguje. Mnohé z informácií, ktoré sa študent počas svojej praxe dozvie sú často dôverné, no našťastie si architekti v UK uvedomujú svoju obmedzenú životnosť a potrebu vychovávať nových architektov a vačšinou nemajú problém odhaliť študentovi „tajomstvá“ svojho úspechu. V nejednom prípade sa študenti po rokoch praxe stávajú rovnocennými partnermi v kanceláriách, kde predtým začínali.
Ja som mala šťastie, ak sa to tak dá nazvať. Nielenže mi Chris umožnil získať potrebné praktické skúsenosti, ja som bola fakticky „hodená do vody“. Keďže Chris sa rozhodol vďaka svojmu pokročilému veku skrátiť svoj pracovný týždeň na jeden-dva dni, netrvalo dlho a sama som išla na prvý míting s potencionálnym klientom a zostavovala zmluvu o dielo. Pri tých prvých mi aspoň skontroloval cenu, teraz už ani to nie. Za pár mesiacov som na inom projekte robila stavebný dozor - prvé tri razy ma Chris sprevádzal, no vačšinou som musela ísť sama. A posledných pár mesiacov, nielenže koordinujem celý tím na dokumentácii pre pavilón a futbalové ihriská v Liverpoole, ale robím i stavebný dozor, exekuujem stavbenú zmluvu so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho plynú a ako architekt a teda „design team leader“ i predsedám všetkým mítingom s dodávateľmi, klientom a ostatnými členmi pracovného tímu. Skrátka, u nás v kancelárii to nemá kto iný urobiť. A verte, ešte sme nemali projekt bez problémov. Po takomto „intenzívnom“ praktickom tréningu tá skúška v podstate nebola až taká hrozná.
P.S. Iba som vám chcela povedať: Mám to za sebou a strašne sa mi uľavilo. Pri práci na plný úväzok to najmä časovo bolo dosť husté. Tým architektom, ktorí nad týmto uvažujú držím palce prajem veľa síl.
