Silvia Knowles (Kováčiková)
Zopár zaprášených fotografií. Amerika
Jedno dlhé leto na východnom pobreží, ktoré sa nakoniec zdalo až príliš krátke. Outer Banks. Slnko, nekonečné pláže, surf a kopec trávy. :-)
Architektka, ktorá je obyčajne za každú "srandu"... a nedávno sa nechala nahovoriť na doteraz najväčší adrenalínový úlet - splodenie potomka... Zoznam autorových rubrík: Architektúra, Cestoviny, Fotografia, Moje skromné postrehy, Súkromné
Jedno dlhé leto na východnom pobreží, ktoré sa nakoniec zdalo až príliš krátke. Outer Banks. Slnko, nekonečné pláže, surf a kopec trávy. :-)
Manžel a dve deti v cudzej krajine. Bez ostatnej rodiny a starých priateľov. Iný systém, iná kultúra, iné zvyky. Robím, čo môžem.
Alexandra Jane Knowles (Ally Pally) sa narodila 8. decembra 2009 o pol druhej ráno takmer vo výťahu nemocnice.
Prvýkrát mi napadlo, že chcem emigrovať ešte za komančov. Nemohla som mať viac ako desať-jedenásť, ale už vtedy mi bol náš štát a vtedajší politický systém proti srsti. Povinné členské, povinné kvízy o sovietskom zväze, povinné prvomájové pochody a celková nesloboda, ktorú som už vtedy dokázala vnímať. Vždy som mala problémy s autoritami. Vtedy som bola rozhodnutá.
Už vyše päť rokov bývam v UK a vyše päť rokov pravidelne čítam SME online cez obednú prestávku v práci. Nejak mám stále potrebu sledovať, čo sa "u nás doma" deje, aj keď je veľmi pravdepodobné, že to "u mňa doma" asi tak skoro, a hádam môžem povedať aj našťastie (vysvetlenie v článku), nebude.
V poslednej dobe, vlastne už dávnejšie, som začala na sebe pozorovať znepokojujúce zmeny. Zabúdam. Všetko a stále. Nepozastavím sa nad vecami. Nerozmýšľam pred tým, ako niečo urobím. Stále viac a častejšie. Doma i v práci. Skrátka osprostievam. (Ešte aj to slovo „znepokojujúce“ som hľadala pomocou online slovníka. A už vopred sa ospravedlňujem za všetky gramatické a štylistické chyby.)
Obrovské chladné haly, obchody s alkoholom a parfumamy, až neuveriteľne rovnaké kdekoľvek na svete. Kovové stoličky privarené k sebe v uniformných radoch. Hluk, taký hlasný a pritom vo svojej monotónnosti väčšinou nepovšimnutý. A obrovské množstvo ľudí valiacich sa v nekonečných prúdoch všetkými smermi. Neznášam letiská.
Ak si myslíte, že sme to počas komunizmu schytali a výstavba typizovaných bytových domov nás odsúdila na limitované množstvo typov bytov a chýba nám väčšia rôznorodosť, prídite sa pozrieť do Británie. Chudáci Briti sú na tom tuším ešte horšie. Okrem posledných pár rokov, kedy prepukol v Británii “boom” s nehnuteľnosťami, čo sa odzrkadlilo i vo výstavbe nových príbytkov od výmyslu sveta, Briti ešte v nedavnej minulosti nemali veľmi z čoho vyberať.
Štvrtok 7. februára Dnes som tuším dosiahla úplné dno. Ledva existujem. Bola som v noci hore každú hodinu. A už to takto ťahám asi osem týždňov. Dokedy!? Veď malá už je tuhú stravu, nemôže byť predsa až tak hladná, aby si musela každú hodinu cucnúť. Ledva som sa dotrepala na stretko do materského centra. Musela som - chcela som radu, že či je to normálne a čo s tým. Vraj záleží na mne, koľko som schopná vydržať. Nechať malú v noci revať a nenakŕmiť ju.
Jules Winnfield: Oh, man, Im goin, thats all there is to it. Im fuckin goin. Vincent Vega: I know, baby, youd dig it the most.. But you know what the funniest thing about Europe is? Jules Winnfield: What? Vincent Vega: Its the little differences. A lotta the same shit we got here, they got there, but there theyre a little different. Jules Winnfield: Example ? Nie, nebola som v Amsterdame, ale na Slovensku.
Som Husákove dieťa (1977) a porodiť som stihla tesne pred tridsiatkou. Ale štatistiky ma nikdy veľmi nezaujímali... Akurát mám pocit, že vo všetkých článkoch na túto tému, nikto nespomenul tú najdôležitejšiu vec...
Až donedávna som sa hrdila tým, že ma doteraz nikto nenachytal na žiadny marketingový ťah. Spamy, predajcovia po telefóne, či super akcie v obchodoch na mňa nikdy moc neplatili...
Viem, že dostihová sezóna je dávno za nami a správne by som mala písať o Vianociach a iných aktuálnejších udalostiach. No komu by sa chcelo písať o Vianociach, keď sa im mometálne nedá na čas uniknúť pomaly ani v teple vlastného domova? A tak som si konečne našla čas a ponúkam vám zopár záberov z dostihov v Chesteri, zozbieraných počas dvoch sezón.
Anglicko nie je Londýn a Londýn nie je Anglicko. My tu na severe krajiny máme onakvejšie veci...