Nie, nenavštívila som každý anglický dom na ostrovoch, aby som tu mohla napísať a rozanalyzovať rozsiahle štatistiky o tom, ako to v takom typickom anglickom dome vyzerá vo vnútri. Nasledujúce vety sú skôr iba akési moje postrehy z návštev domov našich priateľov, rodiny a zopár desiatok klientov.
Ako som už spomenula, anglický dom je veľmi často tradičný, zvonku i zvnútra. Steny sú zväčša namaľované neutrálnymi farbami a podlahy pokryté obľúbenými kobercami v rôznych odtieňoch béžovej. V horších prípadoch sú steny obložené profilovanými tapetami pofidérnych vzorov, stropy ohádzané štukovou omietkou a koberce tak vzorované, až sa vám z toho pri vstupe do takéhoto domu prekrížia oči a zakrúti hlava. V tých lepších prípadoch sú aspoň podlahy v hale, kuchyni a kúpeľni ponechané ako pôvodné drevené dosky alebo keramické dlaždice.
Nábytok je tiež - ako inak – často tradičný. Zložito tvarované a dekorované skrine, skrinky, šatníky a postele, či kožené a koženkové sedačky nabubraných tvarov, prípadne i s dreveným obkladom, nájdete hádam všade. Cenovo dostupný, no nie práve kvalitný nábytok z Argosu, často pripomínajúci nábytok starej mamy je štandardom pre tých, čo nepatria k horným desaťtisíc. Dokonca i dvere, zárubne či kľučky v domoch majú zložité historizujúce tvary, podobne ako i kohútiky v kúpelni. Najviac mi však vyrazilo dych zariadenie kúpeľní v tvare mušlí. To teda naozaj nemusím...
Výnimkou nie sú ani novostavby. Okrem historizujúcich fasád majú nové domy všade štandardne natiahnuté béžové koberce a steny každého domu – je jedno aká firma ho postavila - sú štandardne natreté „Magnoliou“. Zárubne, kľučky a krídla dverí, či kuchynské linky až príliš často pripomínajú tie spred osemdesiatich rokov.
Problém je, že nám sa s manželom obom vždy páčila jednoduchosť (teda iba v prípade, ak som túto myšlienku veľmi pomaly a isto neimplantovala do maželovej hlavy ja a on ju iba postupne a úplne prirodzene neprijal za svoju) a farby ako „Lemon Pie“, „Cookie Dough“ či „Lime zest“ nám zneli tak vábivo. A tak keď sme kúpili svoj prvý dom, pustili sme sa hneď do toho. Nové béžové koberce na prízemí, ktoré iba mesiac pred predajom domu čerstvo položil jeho pôvodný majiteľ, putovali priamo do zberu. Komín krbu a jedna stena v obývačke dostali bohato oranžový odtieň (Natural Paprika), ktorý výborne ladí s bledým nábytkom a červenými doplnkami. Stena v záhlaví postele v spálni vynikla ako „Forest Falls“ a kúpeľňa žiari na bielo a jasne zeleno (Lime Zest). Podobne netradične (!) sme pojali aj ostatné priestory. A nábytok sme vyberali v Ikea. Jednoduchý dizajn, často prebratý z oveľa prestížnejších dizajnérskych firiem za dostupnú cenu a kvalitou určite lepší ako spomínaný Argos, do toho všetkého výborne zapasoval. Aj koženú sedačku sme kúpili minimalistickú a úplne hranatú namiesto tých „nabubraných“ historických dizajnov.
Zaujímavé bolo potom sledovať reakcie známych, keď prišli prvý krát na návštevu. „Mmmm, pekná sedačka...“ alebo „Páči sa mi, aké to tu máte farebné...“ A i keď sme vedeli, že Angličania sú vždy slušní a nikdy nepovedia, čo si naozaj myslia, radosť nám to nepokazilo. Nám sa to stále veľmi páči a čo si myslia ostatní nás v žiadnom prípade nezaujíma...
Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme išli za pár mesiacov na návšetvu k známym na oplátku my. Niekoľkí z nich opatrne zvolili výraznejšiu farbu na jednu zo stien v obývačke, ďaľší sa odvážili kúpiť nejaký ten kus nábytku jednoduchých línií a jedni dokonca nahradili koberec v obývačke laminátovými podlahami, natreli jednu stenu a komín inou farbou a kúpili novú koženú sedačku minimalistického vzhľadu, a to všetko naraz. Hm, asi to nebude nakoniec s tými anglickými tradíciami až také zúfalé...
