„Leuška ide na hojdačku, na svoju", povedala Lea, keď sme dorazili na ihrisko „nášho" rodinného parku. Na hojdačky pribehli v čase obedňajšej pauzy dve tínejdžerky. Obsadili naše hojdačky. Obidve.
Lea z obďaleč pozoruje zo svojej(!) odrážacej motorky ako jej obsadili hojdačku a zvolá so zachmúrenou tvárou: „Nie. To je Leuškina" a vystrie ruku so zamietavým a zakazujúcim gestom smerom k obsadenej hojdačke. Tínejdžerky nás nepočuli, no našťastie to na hojdačkách dlho nevydržali. Došli sme posledných dvadsať metrov k hojdačke a Lea si natešene sadla.
Bacuľatými ručičkami zviera reťaze, na ktorých hojdačky visia. Spokojne hovorí: „Nie je studená hojdačka". Dnes je po dlhom čase opäť predvídateľné počasie, taká malá reklama na leto. Okolo hojdačiek sa pomaly začínajú zbiehať ďalšie deti. Čakajú, či ich niekto na hojdačku pustí. My to nebudeme. Zatiaľ určite.
Leuška volá: „Vysoko tatino, takto. Za bruško, vieš?" naviguje ma ako ju mám hojdať a šťastne sa nahlas smeje.
Motorka stojí vedľa hojdačky. Malý neznámy chlapček na ňu zaujate pozerá, skúša sa na ňu posadiť. Je však na ňu príliš malý. Má o pár mesiacov a centimetrov menej ako Lea. Teda... je veľmi malý. Motorka sa mu vykĺzne spomedzi nôh a mladý budúci muž spadne. Leuška všetko hojdavo pozoruje. Z vysoka ako z kyvadla. Konštatuje: „Chlapček spadol z motorky leuškinej, takto baaac".
Deti čakajú. Smutne pozerajú sem-tam na žiariacu Leuškinu tvár, ktorá sa kúpe v prvom júnovom slnečnom kúpeli. Zasa som nenašiel opaľovací krém. Najhoršie je vždy balenie a hľadanie vecí pred vychádzkou. Zvlášť ak ste ich pár týždňov či mesiacov nepotrebovali. Tu končia hranice mojich nekonečných schopností. Dúfam, že ju to slnko nespáli.
Lea náhle preruší moje opaľovacie uvažovanie: „Leuška sa hojdá, vieš tatino. Vysoko, takto...." Prešlo sedemásť minút. Leuška sa stále hojdá. Čakateľky a čakatelia na hojdačku sú netrpezliví. Odchádzajú a prichádzajú.
Hojdáme sa. Lea náhle povie: „Pustíme dievčatko." Odchádzame na pieskovisko a Lea hovorí: „Tatino má formičky v backpacku, vieš? Veľa, veľa formičiek. Dobre. Aj lopatku." Tak skoro spať ešte nepôjdeme.
