Miroslav Kocúr
Politika Za správnu telesnú a sexuálnu výchovu našich detí
Poslanci vstúpili do kurikulárnej reformy. Hneď v dvoch dôležitých prierezových témach. V telesnej a sexuálnej výchove.
Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Poslanci vstúpili do kurikulárnej reformy. Hneď v dvoch dôležitých prierezových témach. V telesnej a sexuálnej výchove.
Otázkou teda nie je to, či deti dostanú domáce úlohy alebo nie. Ide o to, aby prepájali rôzne svety a skúsenosti.
Za posledných pár rokov, mesiacov a dní sme sa dozvedeli od dôležitých ľudí v tomto kraji pod Tatrami, že klamať sa môže ak je niekto dostatočne národný, iný nemôže byť stíhaný, lebo je otcom vlasti a že spolupracovať s komunistickou tajnou službou nie je až také zlé, lebo taká bola doba. Mohli sme sa dívať napr. aj na to, ako symbolicky odstupujú zo svojich pozícií úspešní no chudobní tréneri, hráči a manažéri no v pozíciách ostávajú bohatí (p)rezidenti.
Dobro a zlo. Večné témy a schémy uvažovania. Ich personifikácia vedie k vydeľovaniu mravného konania mimo jednotlivca z jeho vnútra a k postupnému zbavovaniu sa zodpovednosti. V mravnej oblasti ostáva človek v napätí voľby, ktoré sa ukáže v jeho postoji a životnej praxi. Kým si je človek svojej etickej voľby vedomý, reflektuje a vníma svoju slobodu. Platí to v osobnej rovine a presahuje to i do roviny spoločenskej. Spoločenské vedomie nie je len jednoduchou sumou individuálnej reflexie. Určite je však priestorom, ktoré jeho formovanie katalyzuje alebo inhibuje.
Blíži sa advent. Už budúcu nedeľu sa rozsvietia prvé adventné sviece. Vianočné trhy v Bratislave i Viedni si začínajú konkurovať. Príjemná atmosféra tých bratislavských sa okrem vône živánskej pečienky trochu prekvapivo mieša stále viac aj s nemčinou. Rakúšania prichádzajú do Bratislavy. Slováci do Viedne. Na pódiu Hviezdoslavovho námestia sa ozývajú koledy. Vianočný marketing otvoril obdobie, ktoré sa v kresťanstve počas posledných štyroch týždňov pred vianocami volá advent s takmer dvojtýždňovým predstihom. Kto by sa teraz zaoberal myšlienkami o poslednom súde, nie? Bližia sa Vianoce, končí sa kalendárny rok. Ten kresťanský sa vlastne uzavrel dnešnou nedeľou.
Diskutovať na tému bulvárnosti časopisu .týždeň bude ešte dosť príležitostí. Sám som mal nepríjemnú skúsenosť so zmanipulovaním môjho rozhovoru redaktormi tohto ...tvorného týždenníka. Na okraj svojho zmanipulovaného rozhovoru poskytnutého práve časopisu .týždeň v čísle 44 (spoluautorom rozhovoru bol aj Š. Hríb) povedala napr. Adela Banášová v inom týždenníku: Keď už budete zažívať aký-taký úspech, nedávajte rozhovor týždenníku, ktorý tvrdí, že je bez bulváru. Najbulvárnejšou vymyslenou titulkou vás zneužije na zvýšenie svojho žalostného predaja. (Pravda ŽENY, 10. november 2007 s. 15).
Záleží na mene? Kresťan, žid, moslim... ak budú „oní skutočne veriaci? Stará diskusia rozvíjajúca biblický príbeh farizeja a mýtnika - o „skutočne veriacich a náboženských poverčivých pokrytcoch. A z toho náboženstva, ktoré dnes obhajuje B16, Michael Novak comp. a ďalší nemusí ostať okrem veriacich a Boha skutočne nič. Ostane len ako to nazval C. S. Lewis mere christianity - číre, prosté kresťanstvo. Nielen ako dvorana povestnej baziliky, ale ako nádvorie sveta.
Keď som bol malý, rád som odhaľoval tajomstvá na pôjde starej mamy, tajomstvá starých truhlíc a skríň, ktoré schovávali v sebe vždy nejaké prekvapenia. Raz pri takomto detskom hľadaní som našiel staršiu obálku,v ktorej boli starostlivo poskladané noviny. Začal som v nich, spolu s mojou mamou listovať. Boli to noviny, ktoré slovom i obrazom hovorili o obsadení Československa spojeneckými vojskami v auguste 1968.
Ak sa dnes pýtame veriacich ľudí, čo ich v živote najviac trápi a vyrušuje, v odpovediach zaznieva ako refrén nemožnosť žiť ako kresťan vždy a všade. Deti sa inak správajú pred rodičmi, inak v škole a inak v spoločnosti kamarátov na ihrisku. Rodičia sa inak rozprávajú v prítomnosti detí, inak keď sú sami a znovu inak na pracovisku. Bolo by to prirodzené, ak by šlo len o záležitosti, ktoré sa netýkajú zásadných životných postojov. Ide však o to, že pričasto my kresťania prijímame slovník, spôsoby konania a životné postoje od nášho okolia. Malo by to byť naopak.
Vraj píšem dlhé a komplikované úvahy. Súhlasím. Ako to však povedať jednoduchšie a na nič nezabudnúť. Ťažko sa človek prerozpráva desaťročiami. O storočiach ani nehovoriac. A preto ktosi stvoril poéziu. Je to kratšie a niekedy aj zrozumiteľnejšie. Určite však osobnejšie. Uvidíme...
Pre nečakane pozitívny ohlas, si dovoľujem zo svojho šuflíka vytiahnut opäť niečo, čo určite nie je próza. Tak som teda vypustil maleho džiníka z fľaše. I keď je dost možné, že ak niekomu bude chýbať kontext, nebude celkom vedieť čo chcel autor povedať...
Nebojte sa milí čitatelia, nebude to často. A kto by už diskutoval o takýchto veršíkoch, čo sa ani nerýmujúúú...
Mám sa fajn napriek tomu, že od 1. mája už nepracujem v škole.