Správy o tom, že Aliancia za rodinu bude mať v dohľadnom čase dostatok podpisov na to, aby iniciovala referendum, ukazujú, že ani tohto roku nebude na Slovensku leto oddychovým obdobím.
Občianska spoločnosť bude musieť zaradiť do svojej agendy uvažovanie nad tým, ako sa vyrovnať s občianskymi iniciatívami toho konfesionálneho prístupu k životu a k svetu, kde sa dialóg s otvoreným koncom nevedie.
Pripomeňme si teda predmetné otázky a skúsme sa nad nimi zamyslieť ešte predtým, ako Slovensko zaplavia bilbordy sponzorované Alianciou za rodinu. Ich momentálne znenie je takéto:
- Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
- Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
- Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?
- Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?
Otázky sú to zaiste legitímne a súhlas či nesúhlas s ich znením majú možnosť vyjadriť občania Slovenska už dnes. Svojím životným štýlom, jednoduchým angažovaním sa v politických hnutiach a stranách, výberom svojich zástupcov v zákonodarnom zbore. Tým priamo vytvárajú aj možnosti na presadenie svojho názoru na vytvorenie takej vládnej formácie, ktorá legislatívu a predvolebné stratégie a sľuby aj zrealizuje.
Inšpirácia a jej súvislosti
Úskalím predmetnej iniciatívy je to, že jej iniciátori a ideoví vodcovia nachádzajú inšpiráciu na svoje konanie v doktríne, ktorá je diskutabilná a falošná.
Ako taká je aj predmetom diskusie a dialógu nielen v odborných medicínskych, psychoanalytických a teologických kruhoch. Je aj predmetom ideologickej a politickej diskusie na najvyšších miestach cirkevného manažmentu vo Vatikáne a v iných ústrediach kresťanských komunít.
To, že na Slovensku sme konfrontovaní s takou väčšinou kresťanov, ktorí sa hlásia ku katolíckemu kresťanstvu, posúva celú debatu do zvláštnej perspektívy.
Kultúrne stereotypy a izolacionistické uvažovanie, ktoré sa prejavuje v príklone populácie k vodcom, ktorí verejnú mienku neformujú, len jej vlny demagogicky a egocentricky využívajú, vnášajú do celého procesu zmätočné momenty.
Zápecníctvo a strach z „iného“
Posledné momentky z volieb do Európskeho parlamentu a vývoja na Ukrajine ukazujú zaujímavý trend. Slovensko sa prostredníctvom významnej časti svojej reprezentácie nezúčastňuje kreatívne na procese globalizácie a integračných snáh.
Slovensko naopak globalizácii a integrácii čelí. Tieto fronty nie sú zjednotené a majú aj rôznych bojovníkov. Premiér vajatá pri pohľade na Rusko, liberáli vidia nebezpečenstvo v Bruseli, evanjelizátor sa nepostaví pri zvukoch európskej hymny v inštitúcii, do ktorej legitímne kandidoval.
Kým však demokracia počíta s fundamentálnou otvorenosťou a nevyhnutnosťou dialógu, obmedzenosť zápecníckych horizontov radikalizuje spoločenský aj občiansky diskurz a zamoruje spoločenský priestor napätím a konfliktom.
Dôsledky tejto radikalizácie sa naozaj dajú predvídať. Ešte nedávno sme si mysleli, že návrat do obdobia etnocentrizmu, virulentného nacionalizmu či konfesionalizmu s „folklórom“ nábožensko-fundamentalistických konfliktov možný nie je. Dnešok ukazuje, že v mene národnej a náboženskej identity sa začínajú viesť kultúrne vojny. Zatiaľ.
Politika vedomie odráža, môže ho aj formovať
Avizovaná možnosť referenda na otázky, ktoré vychádzajú z predpokladu, že sexualita a homosexualita sú nádorom na tele Európy, je skutočnou výzvou pre našu spoločnosť a pre tých, ktorí tento trend vnímajú. Je to príležitosť, aby sa občianska diskusia a politika oslobodili od účelového pragmatizmu a mali odvahu zaradiť do programu spoločensko-etické témy.
Zdá sa, že práve ich interpretácia delí túto spoločnosť na „dobrých“ a „zlých“. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa totiž tí, ktorí majú patent na pravdu, mýlia.
Étosom spoločensko-politickej práce je práve nastavovanie ekonomických, ale aj hodnotových kritérií občianskej spoločnosti. Je to potrebné zvlášť pri stretoch s mentálnymi svetmi, ktoré vyznávajú iné hodnoty, ako sú hodnoty plurality liberálnej demokracie. V tomto smere nadbiehanie politických zoskupení reprezentantom dominantnej cirkvi a odkladanie hľadania riešenia dozrievania spoločnosti na Slovensku ovplyvňuje negatívne.
Slovenský strach a iné perspektívy
Rozumiem strachu dobrých kresťanov, ktorí sa ocitli v zajatí doktrinálnej interpretácie svojich slovenských lídrov. Zdá sa však, že treba dvihnúť hlavu a začať sa na svet dívať aj zo širšej perspektívy. Napríklad tej Františkovej vatikánskej.
Nie sme tu na to, aby sme súdili a odsúdili naše menšiny do úlohy ustráchanej skupiny. Sme tu na to, aby sme spoločne hľadali spôsob, ako sa v komplexnom svete dopracovať k riešeniam, ktoré nebudú iným naháňať strach.
Naháňaním strachu iným sa vlastného strachu nezbavíme. Rímsky František hovorí: „Kto som ja, aby som súdil homosexuála?“ A ja súhlasím skôr s ním. Treba to však aj u nás doma rozmeniť na drobné.
PS: Autor tohto textu žije v tradičnej rodine so ženou a má dve dcéry. Proti homosexuálom v radoch kňazov, veriacich ani ateistov nikdy neviedol štvavú kampaň a nezúčastnil sa na Pochode za život ani Dúhových pochodoch.
uverejnené v denníku SME pondelok 14. 7. 2014 18:13
