V relácii TA3 Kráľ na ťahu sme boli svedkami manifestácie jednotného frontu pravicovo autoritatívnych protidemokratických síl. Je na úvahu ako asi uvažovali dramaturgovia tohto vysielania a či si uvedomili posolstvo týchto záberov. To je na inokedy.
Gašpar, Bombic a Rózsa ako ideové a mentálne spojivo “konzervatívnych” národnosocialistických síl. SMER, HLAS, Dankovci aj Huliakovci našli spoločnú reč. Je to reč lží a nenávisti v priamom prenose.
Novým momentom je priznanie sa k tomu, že Daniel Bombic s ”náramkom” a Oskar Rózsa s “hymnou” sú ich spoločnými ľudovými a dvornými hovorcami, ktorí sa na nič a s nikým nehrajú. Spojenie s elektorátom frontu nenávisti sa blíži k dokonalosti. Diabol je v takýchto “detailoch”. Zlobu a nenávisť šíria otvorene a bez zábran na všetky štyri svetové strany. V Bombicovom štúdiu sa vystriedali reprezentanti všetkých koaličných zoskupení, pán Rózsa pracoval na objednáku pani ministerky z košiara Andreja Danka.
Z podzemia konšpiračných či eufemizmami označovaných tzv. "komunitných" či "občianskych" médií sa za chrbtom tzv. sociálnodemokratických politikov "prepracovali" do mainstreamu živého vysielania spravodajskej televízie. Toto legitimizovanie hrubých radikálov a konšpirátorov ide na vrub politikov, ktorí ešte pred časom budovali koalíciu, ktorá mala byť hrádzou proti tomuto extrémizmu.
Dnes extrémistov berú so sebou ako svojich ideových spojencov do rešpektovaného média a robia z neodbornosti, zvráteností a hrubosti prijateľný štandard a novú normu. Historické paralely pre tých, ktorí to považujú za niečo normálne sú z Tretej ríše: Sú zdokumentované poruke. Ide o ďalšie posunutie hraníc toho, čo je v slušnej a demokratickej spoločnosti akceptovateľné.
A zatiaľ sa zdá, že veľa ľudí to kupuje ako Takáčove teplé rožky. Jedna strana, štvorhlavá obluda. Aj preto treba prísť vždy znovu na námestia. Netreba sa nechať oklamať podržtaškovými okrúhlymi stolmi. Úrad vlády ponúka návod na vystúpenie z EÚ na svojom webe. Keďže je taká možnosť, tento link tu nepridám. Šťastné prerieknutie pána Tibora Gašpara odhalilo to podstatné. Cesty do Moskvy pred Vianocami aj po Novom roku mali svoj symbolický význam, aj konkrétny obsah.
Je to len súčasť veľkej lži o všetkom. A zákerného mlčania o sne o vlastnej beztrestnosti a o “salámovom” demokratickom zničení slovenskej demokracie výletmi z Bratislavy do Moskvy a späť. Ruka v ruke s Putinom. Smejú sa nám a vysmievajú sa demokracii.
Nie je to šachová partia. Hrá sa so živými figúrkami, občanmi tohto štátu, ktorý sa tentokrát rozhodli uniesť za denného svetla.
