Návrh ministra Lipšica na vytvorenie Špeciálneho súdu prešiel parlamentom. Nebola to jeho súkromná firma. Za jeho prijatie hlasovali vtedy aj poslanci vtedy opozičného Smeru či HZDS. V pôvodnom zákone, ktorý vznikol v čase, keď zastával funkciu ministra Daniel Lipšic, bol príplatok vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. V roku 2005 to bol to poslanec Rober Fico, ktorý navrhol zvýšenie príplatkov sudcov Špeciálneho súdu na úroveň šesťnásobku priemernej mzdy.
Príplatok parlament zvýšil novelou zákona od apríla 2005 s podporou Smeru a HZDS. Chcel tak podnietiť záujem o prácu špeciálneho sudcu. Prekvapivý bol malý záujem o pozície špeciálnych sudcov. Sudca musel mať podľa zákona najmenej 35 rokov. Pôvodne bol príplatok dvojnásobkom priemernej mzdy. Vyšší plat mal kompenzovať nielen nutnosť bezpečnostnej previerky, ale aj ohrozenie bezpečnosti sudcov a ich rodín. Mal byť tiež prevenciou pred prípadnou korupciou. Súdy, armáda a peniaze nesmú byť v slušnej a stabilnej spoločnosti na predaj na čiernom trhu. Preto sú tí, ktorí ich administrujú mimoriadne ohodnotení. Tí, ktorí nemali odvahu na výberové konanie do Špeciálneho súdu, chcú aby sa im na ich zbabelosť a nekompetentnosť skladali daňoví poplatníci.
Tu sa ukazuje praktický postoj dnešnej vlády a jej ministrov spravodlivosti k deklarovanej túžbe po sociálnej spravodlivosti ako neodmysliteľného piliera právneho štátu. Keď ministerka vlády demokratickej krajiny nemá v úmysle hľadať čo najlepšie riešenie v záujme záchrany prostriedkov štátu, ktoré má spravovať, nie je už z prirodzenosti veci vhodná na funkciu v štátnych orgánoch. Štát je v službe jeho občanov a ministri sú ich služobníkmi a správcami zverených prostriedkov. Tie pochádzajú z daní občanov.
Sudcovia, ktorí sa cítia poškodení lebo nezarábajú toľko, ako ich kolegovia na Špeciálnom súde či Špecializovanom trestnom súde a cítia sa tým diskriminovaní si vystavili najspoľahlivejší dekrét o tom, do akej miery sú produktom komunistického režimu. Potvrdili a aktualizovali zároveň aj Orwellovo konštatovanie, že všetky zvieratá sú si rovné, niektoré sú však rovnejšie.
Ako ukázalo niekoľko rozhodnutí slovenských súdov, česť predsedu vlády a šéfa Najvyššieho súdu stojí milióny korún, česť bežného občana sa mesiac čo mesiac musí uspokojiť s podstatne nižšími sumami. Bez nároku na odškodné. Nie je to však len záležitosť dnešnej koalície a zlých sudcov. Ako si do vlastného kolena strelila sudkyňa Dubovcová, je na prvý pohľad asi zbytočné komentovať. No ak sa niečo podobné stane, tak je asi potrebné komentovať úplne všetko a pre menej chápavých občanov a 80% percent sudcov aj s obrázkami a návodom na použitie. Je to vôbec možné?
Je podľa mňa úplne zrejmé, že sudcovia ako nositelia a reprezentanti dôležitého piliera ochrany demokracie zlyhali. Merateľné vyjadrenie morálneho úpadku slovenského súdnictva je podľa predbežných štatistík 80%. Táto správa je o to tragickejšia, že premiér Fico je právnik a považuje bývalého ministra a terajšieho predsedu Najvyššieho súdu Harabina za odborníka a ministerka Petríková je po tom, čo sa ukázalo, že sa domáha odškodnenia od štátu v záležitosti, ktorá je amorálna a tento svoj amorálny postoj nemá v úmysle vôbec riešiť, ešte stále ministerkou. A to už prešlo od vtedy pekných pár minút.
Vírus chrapúňstva, ktorý do systému súdnictva zasial s plnou podporu premiéra Fica minister Harabin prináša svoju zničujúcu úrodu. Vo volebných programoch strán musí zodpovedný volič hľadať kapitolu o tom, ako kvalifikovane a neodvratne tento stav zmeniť. Ten, kto dúfa, že nebude počas svojho života nikdy potrebovať kompetentné rozhodnutie slovenského súdu, precitne až keď mu nevyvlastnenou záhradou povedie jazdný pruh diaľnice. Neskoro.
Teta Petríková hystericky škrečí, že jej nejde o peniaze. Jej primitivizmus však po ničom inom ako po peniazoch nekričí. Prezentuje sa však ako dobrá žiačka svojich učiteľov - krstných otcov slovenského "ľavicového" primitivizmu. Docenta Fica a doktora Harabína takže... Česť práci?
