Pri pohľade na dianie v koalícii kde s podporou kotlebovcov, exkotlebovcov a „skorokotlebovcov“ minister financií rozdáva peniaze, ktoré nemáme, a ktoré nám už teraz chýbajú, sa ozývajú hlasy, že tak nám treba. Ja si však o sebe a zopár mojich kamarátoch myslím, že si fašistov nezaslúžime ani s Ficom ani s dnešným ministrom financií.
Vraj to je úplne jedno, či s fašistami prelomí nesúhlas niektorého koaličného partnera animátor obyčajnosti, alebo to bude robiť s kotlebovými a uhríkovými chuligánmi v koalícii Robert Fico. Rozumiem tomuto hnevu a frustrácii zo súčasnosti a asi by to vyšlo v konečnom dôsledku asi dosť podobne. Ale ak sa pozrieme aké rozhodnutia nás k tejto konštelácii doviedli, nemôžem sa s tým, že si to slovenská spoločnosť zaslúži stotožniť.
Opakovane a dlho robím najskôr ako učiteľ, potom aktivista a teraz už aj ako člen politickej strany všetko preto, aby si ľudia populizmus fašistov, „úprimno odvážnych preludistov“ a psedokonzervatívny populizmus exkiskovcov či katolíckych bielych légií všimli (dosť sa mi tá nová identita neoľudákov páči).
Kričím však zrejme príliš potichu. Trvá to síce od roku 2008 a stále hovorím, že sa tomu nechcem prizerať, ale nestačí to. Počúvam aj vážených ľudí, ktorí mi neraz povedali, že to nie je také zlé. Že „veď sa oni stratia“ a nastane generačná výmena. A preto o sebe metodicky pochybujem.
No ukazuje sa, že je to veľmi zlé. Ulica vo Varíne stále podľa mojich informácií nesie meno Jozefa Tisa a okrem prezidentského vyznamenania trom mušketierom z ľudáckej mládežníckej organizácie sa tu chystá subtílne svätorečenie podpredsedu štátnej rady Tisovho štátu biskupa Jána Vojtaššáka.
Minister financií v tejto atmosfére plnej hnedého dymu v spolupráci s fašistami v krátkom legislatívnom konaní deštruuje pravidlá, tuneluje štátnu kasu na financovanie vlastných tlačovkových eventov a podporu osobnej popularity a ruinuje našu budúcnosť. A ešte nemá toľko – ako on sám rád hovorí - .oha pri sebe, aby neváhal toto nezodpovedné konanie nazvať prorodinným opatrením. Učitelia sa môžu s vyrazeným dychom na jeho „krúžkovné“ len dívať. Deti dostanú na krúžky, ale na predpoludňajšie vyučovanie peniaze nebudú.
Zaslúžime si to. Hovoria niektorí. Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Hovoria slávne bonmoty. Ja si však pri všetkej komplexnosti dnešnej doby vôbec nemyslím, že by si to ktokoľvek na koho jarmo tohto lacného populizmu a dôsledkov skupinového egoizmu doľahne, zaslúži. Populizmus môžeme nazvať popri tom smeráckom či hlasistickom už aj krstnými menami ako Borisov či Igorov. Alebo priezviskom ako Sulíkov. Vždy sa nájde dôvod byť populistom. Protieurópsky, protiukrajinský či protirómsky populizmus je už takmer predmetom konsenzu koalície, ktorou nás strašia analytici. S Mizíkom ako antiministrom školstva.
Ale: Ani voliči fašistov si to nezaslúžia, aby ich ich vodcovia spolu s Ficom doviedli do ruskej Tajgy za deportovanými ukrajinskými deťmi. V konečnom dôsledku musíme predsa pochopiť, že nemecký fašizmus či sovietsky komunizmus dopadol rovnakou tvrdo aj na jeho dlhoročných podporovateľov a že z neho neprofitoval naozaj nik. Ani jeho voliči alebo skalní stúpenci.
Odvolanie ministra financií v skrátenom konaní by sa malo stať vládnym programom obnovy zvyškov fungovania zdravého rozumu v tejto krajine. Lebo logika, že nájdeme peniaze na krúžky, ale nenájdeme ich na platy učiteľov sa mi zdá veľmi uletená. Lebo pri odhade, že od septembra nám budú chýbať tisíce učiteľov, je to krok na pováženie.
Lebo sa ukazuje, že deti nebude mať v školách kto učiť. Budeme ich tam len „odkladať“, kým budeme ako rodičia v práci. Ak sú budúcnosťou tejto krajiny práve naše deti, tak to deklarované prorodinné uvažovanie ministra financií sa ukazuje v tejto perspektíve ako mimoriadne „posunuté“.
Lebo investovať do krúžkovej a teda mimoškolskej činnosti a zároveň sa chystať na štrajk učiteľov, ktorým nechce lepšie zaplatiť aj predvolebnými sľubmi deklarované vyššie platy je veľmi neúprimné, zbabelé a nie je to ani pre ľudí. A už vôbec nie pre nás. Pre rodiny, v ktorých naše deti bez možnosti stretnúť dobrého učiteľa budú onedlho ponechané na „krúžkovné“ v pustnúcich školských budovách.
A toto si nezaslúžim ani ja, ani naše deti, ani voliči fašistov. A koniec-koncov ani Ficove či Borisove deti.
