Pliesť si svoje slogany, zabávať svoje publikum prerieknutiami, mýliť si Libanon s Lisabonom či eskaláciu s ejakuláciou je jedna vec, no povolebné dojaté objatie s najmocnejším človekom v krajine a vulgárne vyjadrená radosť z toho, ako sa mu podarilo zatočiť s ľuďmi, ktorí majú v náplni práce verejnú informovanosť ukazuje len jedno. Tento človek je na tom ešte oveľa horšie ako sa to z odstupu a rešpektu pred 1,2 miliónom hlasov javí.
Strach pred informovanosťou a strach pred tými, ktorí bez obáv informujú je známa všetkým svedkom normalizácie. Do redakcií denníkov a ostatných periodík nastúpili na miesta charizmatických a kompetentných majstrov pera treťotriedni pisálkovia. Do rozhlasu a televízie nastúpili čítači a čítačky správ a najväčším nepriateľom človeka sa stal vo verejnom priestore jeho slobodne vyslovený názor.
Boj s médiami je tým najväčším "energizerom" slovenskej "trojky" (neviem ako sa cíti pán Mečiar, no stále je to už len „užitočné" štvrté kolo u voza). Práve dostatok informácií je zdá sa tým artiklom, ktorý by mal v čase krízy zmiznúť čím skôr z pultov. Nie náhodou sa práve glasnosť stala bránou k začiatku konca sovietskeho impéria.
Informácie sú ako kvapky vody, ktoré môžu časom vyhĺbiť aj do kameňa viditeľný znak. Netreba preto rezignovať na ich šírenie. Filozofovia si však už dávnejšie všimli rozdiel medzi faktami a ich interpretáciou. Najnovšie si svoje „glasné" vyjadrenie názoru bude musieť „vyinterpretovať" Trend. A to hneď pred súdom.
Prvomájové oslavy v rytme internacionály, európske pózy, slovenská zášť, teplé pivo a studené párky. Čo na to boží pestún svätý Jozef robotník, ktorý oslavuje svoj sviatok tiež prvého mája nevedia možno už ani v kostoloch, kde ho majú za svätého patróna. On toho veľa nenahovoril no určite pri tom „čudnom" Máriinom príbehu nerezignoval a nechal sa informovať priamo na najvyšších miestach... Dnes počúva Slovensko iných tútorov.
Nebojíte sa o svoje deti...?
Ešteže to aspoň Iveta Radičová zachraňuje. Síce na bránkovej čiare, ale predsa. Uvidíme. Pastierske listy sa asi neoplatí pri takýchto taľafatkách písať. Pri iných ich nebude mať kto čítať. Kto tomu nerozumie nech sa prihlási u súdruha Žinčicu.
