Na Slovensku vraj antisemitizmus neexistuje. Povedal Robert Fico. Pamätáte si ešte ako Robert Kaliňák kedysi tvrdil, že neexistuje ani korupcia na najvyšších miestach slovenskej politiky? Dnes sú odsúdení za korupciu desiatky nominantov strany SMER. Obžalovaný je dokonca sám podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Prípad generálneho prokurátora Dušana Kováčika je už len symbolom, na ktorého pamiatku musí Slovensko zabudnúť. Vláda zachraňuje cez reformu trestných kódexov svojich verných "fuškárov".
Takáto hra na zabúdanie je úplne toxická. Stačí ak premiér povie, že sa niečo nestalo, že to nepočul, alebo nepovedal. Alebo priamo prejde to protiútoku. No aj tak pán Daniel Bombic ostáva vo väzbe. Výpočet skutkov, za ktoré sa má zodpovedať nie je vôbec krátky.
Ide zatial o 26 útokov opísaných v 12 bodoch pre zločin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločin rozširovania extrémistického materiálu v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, zločin rozširovania extrémistického materiálu, prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a ešte zopár ďalších.
Daniel Bombic je prominentnými klientom prominentných advokátov. Právnu pomoc Danielovi Bombicovi poskytujú Ficovi ľudia, Robert Kaliňák a Dávid Lindtner. Toto je antisemitizmus na najvyššej úrovni, ktorý Robert Fico priamo pestuje. Zvlášť ak vezmeme do úvahy aj "prerieknutie" europoslanca a šéfa Ficových poradcov, Erika Kaliňáka, v priamom prenose v televízii. Zastal sa tam extrémistu Daniela Bombica s tým, že na Bombicových rečiach o sionistickom sprisahaní súdov proti nemu niečo bude. Obvinený je z extrémizmu, zo šírenia nenávistných rasistických prejavov, vrátane antisemitizmu.
Manuál "pokrytca", podľa ktorého premiér postupuje je zrejmý.
Nič, čo by sa mu dalo vyčítať naprizná. Naopak ide ešte ďalej. Podobne ako svoje členstvo v komunistickej strane nielenže neoľutoval, ale prihlásil sa otvorene k svojej "viere", ktorú zapiera svojim konaním asj spôsobom života celé roky. Uspokojil sa s tým, že "mať birmovku" je dôležitejšie ako byť morálnym človekom. Vie, že sa to od neho čaká. Keby sa takto priznal k viere v roku 1986, nikdy by sa nestal kariérnym komunistom. Jeho formálny príklon k tomu, že aj on sa zúčastnil náboženského rituálu však prekvapivo časti nie nevýznamnej verejnosti stačí, aby ho prijali ako svojho "nášho človeka".
A podobne ako s jeho birmovkou je to aj s Ficovými antisemtizmom. Zdôrazňuje, že on sám bol predkladateľom zákona o pamätnom dni holokaustu a obetí rasového náslia. A z toho máme vyvodiť, že on teda nemôže byť antisemita.
Tento pamätný deň bol zriadený novelou zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. NR SR ho schválila v októbri 2001.
Robert Fico zdôrazňuje, že on bol predkladateľom tejto novely. 9. september je takto Pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Dátum pripomína publikovanie Tisovho Židovského kódexu z roku 1941, ktorý systematicky obmedzoval práva Židov a bol predzvesťou ich prenasledovania a deportácie do táborov smrti.
Pokrytecké je toto správanie v tom, že Robert Fico sa na jednej strane hlási k "autorstvu" zákona. Ten pozorňuje na zodpovednosť za holokaust. Ide predovšetkým o to, aby sa Slovensko nedopustilo podebného hanenbného konania ako Tisova Slovenská republika. Robert Fico však zároveň naťahuje ruku k hnutiu Republika a zároveň podporuje súčasné prejavy nenávisti a rasovej neznášanlivosti konkrétneho človeka.
Robert Fico vie, čo by mal robiť. Aj preto predstiera, že je dobrý katolík, antisemita či bojovník za mier. Len je to v jeho podaní len neúprimná póza. Jeho snaha vystupovať ako pozitívna postava dáva vyniknúť tomu, čo je opakom etického postoja a konania.
