Zosmiešňovať či vtipne komentovať dnešný režim začína byť neúčinné. Všímajú si to postupne aj kovaní majstri ostrovtipu a irónie. Mne začali blikať kontrolky, keď sa otec Marián Kuffa cítil dotknutý, keď ho poslali do cirkusu po alegorickom sprievode s kotlebovcami so soškou Jezuliatka v parlamente.
Nevzdelanosť a hrubosť už stanovuje pravidlá. Kto nerozumie racionálnym argumentom, nikdy nepochopí iróniu a vtip. Zákony síce platia pre exprokurátora Kováčika ale prestávajú platiť pre zákonodarcov. Niektorých teda, aby sme boli presní. Ústavný súd zrejme bude terčom najbližšiej vlny kresťansko-národného populizmu. Ak sa však k podaniu niekto odhodlá. Toľko k skrátenému legislatívnemu konaniu pri schvaľovaní „balíčka“ ministra financií.
Kresťanský národný socializmus ožíva vďaka populizmu
Preto si čítajme s porozumením národné povinné čítanie. Prečítajme si divadelnú hru Jána Chalúpku Kocúrkovo. Pred časom aj sfilmovanú. RTVS by dnes večer mohla zmeniť program a dať sa na národnú osvetu. Uvideli by sme tak program blízky spravodajstvu. Na smiech je dnes na Slovensku kvalifikovaná polemika právnikov, lekári, ekonómovia a iní odborníci. Po antivaxeroch, účelovom antiamerikanizme a proruských sputnikiádach sa nám diletantizmus rozmenil na drobné za 1,5 miliardy €. Začína naplno platiť, že kto si nedodržuje od tejto vládnej garnitúry odstup, je komplicom budovateľov hnedočerveného Kocúrkova.
O Jánovi Chalupkovi, autorovi divadelnej hry Kocúrkovo z devätnásteho storočia sa vo Wikipedii, teda v encyklopédii pre obyčajných ľudí dočítame, že písal „najmä divadelné hry, v ktorých zosmiešňoval lokálpatriotizmus, maďarský šovinizmus, pätolízačstvo, konzervativizmus a meštiacku zbabelosť. Jeho diela „sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť tzv. fenomén Kocúrkovo najmä tú jej časť, ktorá bola národne neuvedomelá. Inšpiroval sa hlavne nemeckými dramatikmi, od ktorých prevzal niektoré motívy, no zasadil ich do slovenského prostredia."
Ja som preto už s ironizovaním opatrnejší. Cirkus je v porovnaní s týmto, na čo sa pozeráme dôstojné a profesionálne pracovisko. O divadle a inom umení vrátane standup komédií ani nehovoriac.
Koho minister financií ešte neoklamal
Kocúrkovo Jána Chalupku je však podľa mňa literárnou predlohou akčného plánu ministra financií, ktorým si chce kúpiť elektorát, ktorý ho ešte doteraz nevolil. Voliči Ficovho starého Smeru a Kotlebovej neoľudáckej komunity ocenia sociálny populizmus a rozdávane toho čo nemáme môže dostať aj všetkých odporcov Eurovalu do „gréckej“ pozície. Príjemný mix socializmu a kresťanských unionistov je výbušnou zmesou na ešte jeden úspešný pokus Igora Matoviča byť aj v budúcom parlamente. Pozor na novinárov, ktorí na to upozornia, ako aj na satirikov a ľudí so zmyslom pre humor. Buď sa dosmejú, alebo budú nahratí. Alebo vyhlásení za nepriateľov národa a rodiny.
Ján Chalupka je už našťastie v učebniciach slovenskej literatúry aj v obyčajnej Wikipedii. Jeho ostrovtip by sa preto zatiaľ nemal stať ľahkým terčom ministra financií ani vtedy, ak ho na jednej zo svojich tlačoviek spätne obviní zo skrývaných sympatií k LGBTI komunite a prezidentke. Pri skúsenosti s tým, že minister financií necituje zdroje vo svojej diplomovke a odpíše hocičo od hocikoho aj cudzími rukami na jachte v Chorvátsku sa však zdá, že aj pri čítaní Jána Chalupku treba mať zmysel pre literárnu nadsázku a vtip.
Kocúrkovo nie je návod alebo Nová väčšina 2.0
Treba preto vážne povedať, že divadelná hra Kocúrkovo nebola myslená ako návod na budovanie novej parlamentnej väčšiny tých, čo nevedia počítať a s múdrosťou a vzdelaním to nikdy nemysleli vážne, ani úprimne. Myslím si ja.
Ale vidím samozrejme, že aj ja môžem byť vyhlásený za pomýleného. Zvlášť ako progesívec. Hoci som aj ja bez zásluhy Slovák, kresťan, heterosexuál a beloch. Každý sa totiž môže mýliť. Čo na to pán minister financií a „nová väčšina“ sa dozvieme určite čoskoro.
Ale vyzerá to tak, že si práve začal kupovať Ficových a Kotlebových voličov. Nový detský ombudsman je už prvým ovocím tejto širokej cesty do známej minulosti.
