Prečo asi je Donald Trump prínosom aj pre inak slušných ľudí. To ako zvrat v americkej politike nahráva kdekomu v Moskve, Budapešti či Bratislave nechajme na chvíľu bokom. Uvažujem nahlas skôr o bežných ľuďoch, ktorí by pri tom všetkom, čo vedia o „živote a diele“ Donalda Trumpa v prípade akéhokoľvek iného človeka boli rádovo prísnejší. Skúsme to pochopiť.
Myslím si, že tí, ktorí v dnešnej situácii na “konzervatívnom” republikánskom Donaldovi Trumpovi vidia prínos a veľa pozitív pre americkú či slovenskú, európsku alebo aj globálnu demokraciu aj po skoro dvoch mesiacoch jeho úradovania - je skutočnosť, že ako “americkí” fanúšikovia sú presvedčení, že „vedia“, hoci celkom nevedia. Nikto nevie. Ani ja.
Trump nie je AMERIKA
To, čo robia zástancovia a voliči tohto republikána predstierajúceho konzervatívne hodnoty je, že projektujú svoje životné okolnosti, vedomosti, znalosti a takpovediac celému svetu nadradenú skúsenosť života žitého či „stráveného“ v USA na svet, o ktorom si myslia, že ho poznajú, ale v skutočnosti aj mentálne sú mimo jeho čo i len “amerického” kontextu.
Voliči Kamaly Harris predsa z USA neodišli. Jej demokratickí voliči žijú ešte stále v tej istej krajine ako voliči republikána Donalda Trumpa a volili inak, alebo chceli inú ako Muskovu či Trumpovu “AMERIKU”. Takmer 75 miliónov voličov Kamaly Harris je v USA stále doma.
Ako občan Slovenska by som pridal ešte jeden postreh, ktorý z Donalda Trumpa robí pre Európu a zvlášť pre Slovensko nebezpečného "dobrodruha". Krajinu, s ktorou USA susedí, neokupuje a jej obyvateľov nebombarduje, nevraždí, ich deti neunáša a ich ženy neznásilňujú ruskí okupanti.
Komnata ozvien alebo sebapotvrdzujúce skreslenie
To, čo komplikuje stav konzervatívneho republikánstva, je prepojenosť na ideologicky jednostranné okruhy ideovo a ideologicky príbuzné kruhy „doma“ a na rôznych iných miestach inde vo svete. Oporu tento pohľad nachádza spravidla vo fundamentalistických prevažne evanjelikálnych kresťanských a teda akosi automaticky aspoň deklaratívne „konzervatívnych“ a tradicionalistických kruhoch.
To vytvára a upevňuje pocit takmer náboženskej nadradenosti vlastnej “konzervatívno-americkej” skúsenosti a amerického sna a vzájomne upevňuje echo chamber (komnata ozvien ako opis situácie, v ktorej sa skupina osôb vzájomnou komunikáciou utvrdzuje vo svojich názoroch. Zhodné názory sa opakovaním zosilňujú (vracia sa ako ozvena), zatiaľ čo odlišné názory sú zoslabované či priamo vylučované. Niekedy sa hovorí aj o confirmation bias, kedy si skresľujeme vnímanie reality podľa našej osobnej preferencie či "zbožného želania").
Ani v konfrontácii s dnešnou realitou nie je republikánsky “elektorát” ochotný ten svoj svet opustiť. Aj preto tak často s nadšením tlieskali SVOJMU prezidentovi počas jeho prejavu v parlamente. A to má USA v Kanade bezprostredného (aj) anglicky hovoriaceho „suseda“, ktorý situáciu v USA vidí zblízka, pozná “kontext” a predsa sa nechce stať 51. štátom USA. Ministerka zahraničných vecí Kanady to povedala jednoznačne. Kanada bude brániť svoju suverenitu, územnú celistvosť aj spôsob života.
Krížom krážom bublinami alebo kto je mimo
Nehovoriac o tom, že významná časť USA má významne iný názor na Trumpa ako “víťazní” a spokojní či nadšení republikánski voliči. Toto vnímam ako 56 ročný kresťan, katolík, teologicky “nadštandardne” vzdelaný Slovák s bohatou osobnou aj pracovnou medzinárodnou a ekumenickou skúsenosťou. Nemyslím si, že žijem v nejakej bubline. Stretávam sa s ľuďmi s pestrou názorovou, konfesionálnou aj osobnostnou výbavou. A okrem toho, že píšem, tak aj čítam a veľa počúvam aj ľudí, s ktorými dosť nesúhlasím. Niekedy sa cieľavedome venujem aj diskusii s tými, s ktorými vôbec nesúhlasím. Zazlievajú mi to aj aj blízki ľudia, že zbytočne s nimi strácam čas. Kým je diskusia korektná, tak toto riziko rád podstupujem.
Relatívne veľa času som prežil aj v USA nielen ako turista. Som otec dvoch dospievajúcich dcér, ktoré chodili alebo ešte chodia na cirkevné školy a ktorý “zbieral” v roku 1989 podpisy pri vzniku a zakladaní KDH (ktorého som nikdy nebol členom) aj PS (kde som radovým členom). Lebo život nie je čiernobiely. Mimo kontextu sú po intermezze so Zelenským v Bielom dome celkom zrejme REPUBLIKÁNI a ich ideológovia, ktorí postavili na hlavu výsledok Studenej vojny až tak, že v Moskve sa Lavrov a spol. tešili, ako sa ich pohľady na svet a Ukrajinu zbližujú s pohľadom aktuálnej americkej administratívy. A dnes sa budú tešiť na telefonát, ktorý na rozdiel od rozhovoru s ukrajinským prezidentom nebudú prenášať v priamom prenose.
Keby republikáni a ich voliči pripustili, že opustili pozície, ktoré získal vo svete po víťazstve v Studenej vojne iný republikán, Ronald Reagan, nemali by sa kam „vrátiť“. Ostali by cudzincami aj v americkom sne, kam “utiekli” z Európy aj Trumpovi predkovia.
Komunisti radi stavali hrádze
Z Európy, ktorú o 10 rokov určite nespoznáme. Európa sa totiž zmení na nepoznanie. Uvidíme ako. Ale odhadujem, že to nebude pre MAGA women &men príjemný pohľad ani v jednom z pravdepodobných viacerých scenárov. Nepripúšťajú totiž, že z toho, čo je inovatívne, nové a pokrokové nemusí vždy vyskočiť strašidlo toho, čo “konzervatívci” volajú “progresivizmus”.
Na Slovensku je to ešte komplikovanejšie lebo to, čo vnímame ako inovatívne a moderné sa spája s niečím, čo má prívlastok „progresívne“. Hoci to má od toho, čo za progresivizmus považujú v USA veľmi ďaleko, pre populistov je každé zjednodušenie a klamstvo, ktoré vyzerá ako pravda dobré.
Komunisti s obľubou stavali hrádze. Stavby mládeže už Robert Fico nestihol. Staval pred časom hrádzu proti extrémizmu. Hrádzu proti „progresivizmu“ začal stavať aj s pomocou svätých Cyrila a Metoda na Devíne ešte v júli. Slová ako progresivizmus, liberalizmus, či slniečkár sa na Slovensku udomácnila ako pejoratívne označenie. A tie ďalšie možnosti pod supervíziou Ruska, Maďarska alebo Pekingu radšej ani nerozoberám. Ale je to na nás, čo z toho spravíme. Aj na nás.
Čo bude pravda
Skutočnou dilemou dnes už nie je spor modernej budúcnosti so strašidlom progresivizmu a tradičnej minulosti tradičného deduška. Skutočným problémom je, kto nám dnes hovorí a ukazuje pravdu. To pravda je skutočnou tradičnou hodnotou. A preto je dôležité čo bude za pravdu vyhlásené po telefonáte amerického cisára Donalda Trumpa a ruského cára Vladimíra Putina.
