V tomto reálnom svete sa prijímajú rozhodnutia, ktoré život menia, ovplyvňujú. V tomto svete ľudská tvár reprezentuje niečo viac ako len strnulý systém inštitucionálnej pravdy. Tento svet neráta ľudský život na storočia. Človek na tomto svete túži po oslobodzujúcich zmenách už tu a teraz. Oprávnene. Na ľuďoch záleží. Aj na tých "hore". Oni nastavujú etické štandardy spoločenskej diskusie a rozhodujú o prioritách. Na nich sa dívajú naše deti.
Nábožné odkazy na večnosť a socialistické lepšie zajtrajšky možno nie sú rovnako utopické no strádajúcemu človeku zápasiacemu so sociálnou nespravodlivosťou a cynizmom mocných je to v zásade jedno. Ani jedno ani druhé mu nepomáha v každodennom živote tak, ako to reálne potrebuje. Zvlášť keď je úplne viditeľné ako tí, ktorí hovoria o nemožnosti zmien v šere legislatívnych a exekutívnych kancelárií naďalej stvárňujú svet a jeho procesy na svoj obraz. Preto ľudia, ktorí majú v mysli aj v slovníku sociálne akcenty majú stále nádej na úspech. Kto by sa nechcel mať lepšie už tu a teraz?
Benedikt XVI. udelil novozvolenému paraguajskému prezidentovi povolenie (dišpenz) vzdať sa vykonávania biskupskej služby. Ako oznámil apoštolský nuncius v Asuncióne, arcibiskup Antonini, niekdajší biskup San Pedro, Fernando Lugo, bol laicizovaný a nič už nestálo v ceste aby sa 15. augusta 2008 ujal prezidentského úradu.
Fernando Lugo požiadal pápeža o laicizáciu ešte v decembri roku 2006. Vtedy sa rozhodol vstúpiť do politiky. Svätý stolec sa snažil biskupa všemožne odradiť od kandidatúry v prezidentských voľbách. Jeho úspech vo voľbách však viedol reflexiu pápežskej administratívy novým smerom. Realita života bola mocnejšia ako uvažovanie vatikánskeho monarchu a jeho nohsledov. Benedikt XVI. veľmi rezervovane novému prezidentovi a exbiskupovi cez médiá dokonca aj zaželal všetko dobré.
Ako to súvisí s Barackom Obamom? Málokto dával jeho kandidatúre šancu. Pri pohľade na jeho webstránku, blogy a spôsob komunikácie sa konzervatívni neokonzervativci spočiatku len potuteľne usmievali. V posledných týždňoch kampane však náboženská americká pravica neuveriteľne pritvrdila. Situácia začala byť vážna. Kruh sa uzavieral a ... tu je úryvok z prvej reči prezidenta Obamu.
Mne udrela do uší aj iná veta: "I may not have won your vote tonight, but I hear your voices, I need your help, and I will be your president". Ľudia, ktorí vnímajú to, čo sa okolo nich deje vedia, že presvedčiť všetkých o vlastnej pravde nie je možné. Je však možné mať k oponentom elementárnu úctu. Barack Obama aj John McCain ukázali veľkú dávku politickej kultúry keď obidvaja po akceptovaní volebných vysledkov hovorili so vzájomným uznaním o kvalitách toho druhého. McCain slúžil svojej krajine verne celé desaťročia a Obama si to váži. McCain hovoril o Obamovi ako o svojom prezidentovi.
Fernando Lugo ani Barack Obama zrejme nebudú hrať tú istú ligu. Všimli si však, že sociálne skupiny, ktoré sú odkázané len na bežný štátny servis si zaslúžia aby im bola ponúknutá lepšia alternatíva. Modrí americkí demokrati aj paraguajský červenkastý maverick sa aspoň verbálne pustili do boja s korupciou, klientelizmom a chcú systémovo podporiť tých, ktorí sa ocitli v ťažkej sociálnej situácii. Obama na to použil netradičné spôsoby foundraisingu, elektronickej komunikácie a pozitívneho hodnotenia toho, čo bolo dlhé roky považované za alternatívnu Ameriku nehodnú tradície WASPov. Spravil z afroameričanov nielen "salonfähig" skupinu, on sa aj v ich mene posadí do kresla prvého občana krajiny. Lugo ako "zabývaný" cirkevný aristokrat opustil pohodlnú biskupskú pozíciu konzervátora starých poriadkov. Vzoprel sa tým vatikánskej predstave latifundistickej juhoamerickej cirkevnej samosprávy. V demokratickej súťaži ponúkol alternatívu svojim voličom, krajanom a spoluobčanom a vyhral. Poznám na Slovensku jedného arcibiskupa, ktorý mi raz pri raňajkách nevedel povedať ani rádovo, koľko u nás stojí liter mlieka. Obama i Lugo to vedia. A pritom všetkom nikomu nenadávajú do idiotov. Teda aspoň zatiaľ o tom neviem.
Možno Lugo ani Obama nezískali hlasy svojich protivníkov, no načúvajú tomu čo hovoria a chcú byť aj ich prezidentmi. Sú to slušní ľudia, ktori majú svoje plusy a zaiste aj mínusy. Príde reč aj na ne. Ukazujú však, že silní aj slabí prezidenti sa môžu snažiť okrem moci získať aj srdcia svojich nevoličov. Či sa to niekedy podarí aj na Slovensku...? Odkazy na večnosť a lepšie zajtrajšky možno nefungujú. To odpozoroval exbiskup Fernando Lugo. Strádajúcemu človeku zápasiacemu so sociálnou nespravodlivosťou a cynizmom mocných je v jeho situácii často úplne jedno, kto mu pomôže. Je preto lepšie, ak sú pri moci dobrí ľudia. V Amerike je dobrá aj modrá. Demokrat môže byť sociálny, kresťanský aj slušný. Skrátka: American Dream... God bless you all (takto ukončil aj Barack Obama svoju reč krátko po konštatovaní jeho volebného víťazstva v Chicagu v noci 4. novembra 2008) má hneď akýsi iný zvuk. Teda aspoň pre mňa. Viem, že sú to len slová. Na pozadí slovenskej reality sa mi však dokonca aj tieto "len"slová zdajú ako čosi nedosiahnuteľné. No aj Amerike to trochu trvalo. Martin Luther King "I have a dream" (Washington D.C., 28. augusta 1963!)
