Je mimoriadne nebezpečné a hlúpe, keď minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR nedokáže jednoznačne odmietnuť spochybňovanie vedcov a expertov, ktoré predvádza vláda a jej splnomocnenec diletantskými zadaniami a následne ignorovaním Slovenskej akadémie vied.
Je tragické, ak minister zdravotníctva nemá dosť guráže a kompetencií na to, aby zastavil potulného liečiteľa s domácim mikroskopom, alebo ak podráždený premiér šíri lži o "experimentálnych vakcínach," o vojne na Ukrajine či o svojej láske k tradičným hodnotám.
Jeho komunistická minulosť maskovaná birmovkou, neexistujúca diaľnica do Košíc, či gruzínsky alebo londýnsky puč jasne vypovedajú o jeho alternatívnom vzťahu k pravde a lži. Prezident selektívne mlčí ak by mal hovoriť: A keď prehovorí, oľutujeme, že sme očakávali jeho „slovo“.
Školské vzdelávanie poskytuje všetkým bez rozdielu dôležitý základ a štartovaciu čiaru. Drvivú väčšinu našich životných zručností a skúseností si však osvojujeme neustálym učením z okolitého prostredia. Obe zložky sú neoddeliteľne prepojené a nevyhnutné pre osobný rast. Zatiaľ čo formálne vzdelávanie nám dáva nástroje, neformálne učenie nám ukazuje, ako ich použiť v reálnom svete a ako sa prispôsobiť neustále sa meniacim podmienkam.
V prípade dospievajúceho človeka má váha osobných skúseností, sociálnych interakcií, pôsobenia médií a verejných činiteľov obrovský vplyv, ktorý často prevyšuje vplyv formálneho školského vzdelávania. Dôvodom je, že v tomto období si mladý človek buduje vlastnú identitu, hľadá si miesto v spoločnosti a overuje si hodnoty prebraté z rodiny. Voči rodine nadobúda kritický odstup a ľahko sa bez podpory a možností kompetentného mentoringu "stratí" v experimentoch.
Ešte horšie však na našu spoločnosť vplýva šírenie propagandistických lží klanov, ako sú rodiny Gašparovcov, Bödörovcov či Kaliňákovcov. Podobne deštruktívne pôsobia výjavy zo stretnutí verejných postáv poslancov NR SR s pochybnými celebritami. Alebo najnovšie stretnutím premiéra SR s vodcom ruského režimu.
Fico ukazuje svojim nadbiehaním diktátorom, agresorom skutočný smer svojho vládnutia na všetky štyri svetové strany. Tibor Gašpar so svojim synom ukazujú, že amorálne a možno aj protizákonné konania sa oplatí.
Zamorenie verejného priestoru množstvom takýmito príkladmi rodinkárstva a falošnej lojality či neoveriteľných a lživých tvrdení vrhá našu spoločnosť do slepej uličky bezmocnosti a únavy. Padajú semafory, dopravné značky, trpia nevinní ľudia a doplácajú na to zdravím či životmi. Stojíme pred neistou budúcnosťou, z ktorej máme strach. Znižuje sa prah vnímavosti ohľadom toho, čo je ešte prijateľné a morálne.
Netreba sa tomu poddať ani sa nechať unaviť. Pravda a spolupráca víťazia. Neudeje sa to však samo od seba. Nespolupracujeme preto, lebo sa to oplatí, ale preto, lebo je to správne. Musíme sa to naučiť – bude to beh na oveľa dlhšiu trať, než sme čakali. Včerajší príbeh Ficovej arogantnej drzosti z Číny musí dostať adekvátnu odpoveď.
Pozitívne vzory sa k nim môžu dostať len cez príklady lepších hrdinov ako sú Drucker, Šaško, Kotlár či Fico v objatí s Putinom. Nemusia byť rovnako arogantí a drzý. Stačí ak budú primerane odvážni a múdri. A zodpovední. Otravu Ficom môžeme zvládnuť túžbou po slobode, ktorú vybojujeme nenásilne a demokraticky. Preto aj heslo Novembra "Nebudeme ako oni" môžeme smelo oprášiť.
Nebudeme arogantne a cynicky klamať ako oni, musíme však byť rovnako a ešte viac motivovaní prísť na to, ako to zastaviť a moc v tejto krajine vrátiť jej ľudu. Stále sa ukazuje, že je tu prevaha demokraticky a európsky naladených občanov. Import ruského či iného ázijského autokratického režimu určite nepotrebujeme.
