Som taký mladý, že si pamätám ako československých komunistov vystrašila gorbačovova myšlienka tzv. GLASNOSTI, kedy generálny tajomník KSSZ volal po diskusii, spoločenskej prestavbe, budovaní spoločného európskeho domu. Zožal za to nenávisť svojich súdruhov. Lebo im to naháňalo strach, že ich ľudia "prekuknú". Vedeli, že majú čo skrývať.
Strach sa nemýli
Obavy dovtedy bratských komunistických strán brežnevovej éry sa naplnili. Bezradný Gustáv Husák v uliciach Prahy v apríli 1987 sa tešil nadšenej pozornosti davov len preto, lebo sa s ním po Prahe "prechádzal" Gorbačov.
Nenávisť a strach z novinárov je spoľahlivým indikátorom toho, že mocní majú čo skrývať. Že pravda a tornádo informácií, ktoré mali ostať navždy utajené ohrozuje ich nezaslúžené privilegované postavenie. Kráčame preto ako spoločnosť dobrým smerom, ak politici majú pred novinármi rešpekt a tak trochu strach. Bez ohľadu na farbu politického trička.
Generálny premiér Fico
Ako spoločnosť sme však oproti Novembru 89 vo výhode. Nemáme proti sebe stranu, ktorá má "poistenú" vedúcu úlohu v ústave a jej generálneho tajomníka. Preto si politici môžu vyberať médiá, iné bojkotovať a „trestať“ ako nepriateľské. Novým fenoménom je vo vplyvových operáciách hybridnej vojny vytvorenie nových pochybných propagandistických platforiem. Vďaka technologiám a ich progresu sa nám upevňuje spoločenský regres cez tzv. alternatívne médiá.
Výzvou ostáva získanie kritického množstva voličov na svoju stranu. Presvedčiť "tajných" a skrytých spolupracovníkov potomkov a novej generácie normalizátorov, ktorí si nevšimli november a našli SMER. Oni totiž nie sú viazaní podpisom a evidenciou vo zväzkoch ŠtB s evidenciou smiešnych súm z občerstvena na Februárke.
Sieť spolupracovníkov a beneficientov nimi už raz "uneseného štátu" je omnoho sofistikovanejšia a pracuje na iných princípoch. Na princípoch „pavúkov“, ktoré naznačovali infografiky Jána Kuciaka. Máme tu totiž namiesto generálneho tajomnníka "generálneho" premiéra, ktorý je tu demokraticky zvolený už štvrtýkrát.
Oni sa nevzdajú, nikdy sa nevzdali
Fico nie je kôl v plote. Hoci je mimoriadne toxický a pracovitý, nie je sám. Preto sa bojí verejného rozpletania prepojení a stále nových mien z jeho okruhu, ktoré sa môžu vynoriť pred verejnosťou. Preto je potrebné rozpletanie spomaliť a zastaviť. Z premenných sú konštanty a známe čísla: Bašternák, Gašpar, Krajmer, Kaliňák, Bödör, Coca-Cola, Vazovova, "horáreň".
Verejne známi susedia, spolustraníci, sponzori, krstní otcovia, pastieri jeho bielych koňov, spolužiaci, spoluprávnici, programátori jeho vlastnej hlavy či bývalí spojenci aktuálne vo výkone trestu. Chvíľu sme si mysleli, že ideme dobrým smerom, teraz sa nám zdá, že blúdime.
No nebojme sa. Som taký mladý, že si pamätám, že práve takto po nepreniknuteľnej železnej opone padla aj vedúca úloha komunistickej strany.
Takto, vďaka GLASNOSTI začínal padať československý komunizmus keď som v roku 1987 maturoval. Vyzeralo to vtedy ako zázrak. Dnes to je určite jednoduchšie. Ale bude to tiež niečo ako zázrak.
Preto stojím za novinármi a poctivou žurnalistikou. Pravda nás postupne vyslobodzuje.
Aj vy si predplaťte dobré noviny. Lebo pravda nie je len fakt. Je to hodnota, ktorá slušnosť a odbornosť prepája do osobnostnej výbavy človeka, ktorý sa nevie báť. A potrebujeme ich viac ako ich dnes máme. Pravdivosť ako hodnota je tvorivá sila, ktorá silu slova nepredstiera. Žiť v pravde je ako žiť v slobode. Netreba to odkladať. Tí, ktorí ma poznajú, poznajú aj moje osobné motivačné "motto": Ja na zázraky neverím, ja s nimi počítam. Požičiam ho bez copyrightu hocikomu.
