Prečo sa docent práva či predseda najvyššieho súdu spolu so svojim bývalým straníckym šéfom nechcú postaviť tvárou v tvár nezávislým súdom a ako bežní smrteľníci dokázať - keď to bude potrebné - pred súdmi svoju nevinu? Prečo si otec štátu nechal poistiť beztrestnosť aj „predchádzajúcou" amorálnou amnestiou? Prečo človek, ktorý má rád plné ústa „právneho štátu" a prejavov o vymožiteľnosti práva a ktorý sedí v slovenskom parlamente ako jeho podpredseda nechce podporou zrušenia amnestií uvoľniť ruky spravodlivosti? Prečo sa tento miláčik verejnosti a obranca záujmov niektorých ľudí, ktorých nazýva ľudom, nechce vzdať papalášskych privilégií? Prečo odstrkávaná pravda a nevidomá spravodlivosť stále žobrú pri dverách slovenskej zákonodarnej inštitúcie?
Preto, lebo vodca strany SMER - podľa svojich vlastných vyjadrení - nemá nič spoločné s morálkou a ani ho morálka nikdy nezaujímala. Zmocňuje sa ho však znepokojenie, ak vidí ľudí, ktorí sú tak slobodní až sú liberálni. Neboja sa rovnakým metrom merať voľnočasovým jachtárom ani rodičom profesionálnych tenistov. Monte Carlo hlási 30,126 stupňov... Agentúrne správy neudávajú, či v tieni alebo na slnku. Tým, ktorí majú na „vlastnej" hlave maslo, sa však odporúča napriek sychravej jeseni ostať v chládku.
Občania Slovenska majú v referende jedinečnú príležitosť dať svojim zástupcom v parlamente jasne najavo, čo si o ich spôsoboch myslia. Platné referendum môže naozaj byť užitočným indikátorom vôle voličov. Jeho prínos môže byť vyšší ako vypočítavé úvahy o tom, kto z neho bude mať popri SaS väčší úžitok. Profitovať môže z neho celá spoločnosť.
Kto potrebuje imunitu na to, aby nebol vydaný spravodlivosti za nezákonné konanie, za ktoré sa musí za normálnych okolností zodpovedať každý občan tohto štátu, nezaslúži si aby písal zákony pre ľudí, ktorí ho za jeho prácu platia. Ak sa niekto okrem toho bojí aj toho, že môže spadnúť tam, odkiaľ svorku Mečiar & comp. zachránila „predvídavá" amnestia, stačí naozaj málo. Amorálnu amnestiu môže pomôcť ústavne zrušiť. Je to príležitosť ukázať, že aj keď nie sme všetci rovnakí, pred zákonom sme si všetci rovní.
No a na reparát je tu ešte stále alternatíva z úvodu tohto textu. Ako napísal komentátor Leško: „Vo vládnej koalícii je dosť schopných právnikov, aby našli formuláciu, ktorá nespochybniteľne ustanoví, že poslanci budú - podľa zákona o priestupkoch - sankcionovaní rovnako ako ostatní občania."
Vydaniu súhlasu s trestným stíhaním poslanca obvineného zo spáchania trestného činu nebráni okrem alibizmu poslancov nič už ani dnes.
