Zaskočilo ma sprostredkované zdesenie pri pohľade na vianočnú reklamu nemenovaného operátora. Vraj nám chýba odborná debata. Medzitým som si zvykol už na túto takpovediac obštrukciu. Odbornú debatu chcú viesť zvyčajne tí, ktorí do nej nedovolia vstúpiť tým, ktorí by im ich názor nenačatý polemikami naštrbili.
Ľudskosť ako predmet odbornej debaty? O nič iné totiž v tejto reklame nejde.
Vianočná reklama nemusí byť spúšťačom odbornej debaty a palivom pre antiqueer kresťanistický ľudový národný front.
Ak sa stará mama opýta vnuka či je šťastný a on odpovie, že je, nemusí k tomu zasadnúť akadémia vied či koaličná alebo farská rada.
Lebo byť šťastný, keď vidím svoju starú mamu, svoje deti alebo vnúčatá je niečo úplne ľudské a prirodzené. No nám to vadí aj v reklame.
Optimistický pohľad na záver: Ak to vadí niektorým, je dobré povedať nahlas, že to mne nevadí. Mne nie.
A čo vy: ste šťastní?
Mňa sa to v jednej debate tiež ktosi opýtal. Poďakoval som sa za príležitosť byť úprimný a odpovedal som.
"Som šťastný, no som aj trochu smutný".
Tu to trochu rozviniem. 17. november je posolstvom šťastného života. Nie ako definitívy, ale ako príležitosti a možnosti pre všetkých, ktorí si ho všimli. Tu a teraz. Inšpirácie máme dosť v slobodných príbehoch ľudí okolo.
Prajme si šťastný 17. november a nezabudnime sa o toto šťastie z prežívanej slobody podeliť ani napriek momentálnemu smútku.
