Okrem odsúdenia 1. ČSR ako prvého demokratického štátu na tomto území, ktoré viedlo aj k národnému sebaurčeniu Slovákov, slovách o zlatom období cirkvi v období monarchie a pasáží o liberálnom proticirkevnom spiknutí vtedy i dnes, sa pokúša práve liberalizmom a proticirkevnými náladami zdôvodniť momentálny neúspech snáh o svätorečenie Jána Vojtaššáka a povzbudzuje v katolíkoch Oravy, Liptova a Spiša nádej, že sa to raz podarí. Pastiersky list biskupa Tondru nie je však súkromným úletom a la Sokol. Je to úradný dokument biskupa a univerzitného profesora teológie, ktorý poučuje a usmerňuje postoje veriacich katolíkov. Jeho text, ktorý sa čítal počas bohoslužieb 27. februára 2011 by svojou dikciou a obsahom obstál aj ako editoriál gardistického Slováka zo začiatku 40. rokov minulého storočia.
Úsudok, či niekto je alebo nie je "svätý", je vnútornou záležitosťou rímskokatolíckej cirkvi. Proces tzv. svätorečenia môže byť aj procesom s otvoreným koncom. Nemusí sa nutne skončiť svätorečením. Prečo to nepripustiť. Výpovede svedkov sú pre vatikánske komisie dôležité nielen z procedurálnych dôvodov. Budúci svätci by mali obstáť aj pred ľuďmi mimo cirkvi. To, že vynikajúci katolíci sa nemusia tešiť všeobecnej popularite, je jasné. Nejde o to, aby všetci s ich názormi a postojmi súhlasili. Nemali by však vyvolávať vážne etické otázniky, napätia a nemali by nikoho urážať.
Vojtaššák arizoval
Keď som pred troma rokmi držal v ruke originál žiadosti o arizáciu kúpeľov v Baldovciach, cítil som sa čudne. Písalo sa tam, že Spišské biskupstvo chce arizovať kúpele Baldovce, ktoré sú majetkom Žida Ladislava Frieda. Na predtlačenom formulári dolupodpísaný biskup Ján Vojtaššák, zamestnaním katolícky biskup, úctivo prosí o dobroprajnosť a kladné vybavenie žiadosti predsedu Ústredného hospodárskeho úradu Augustína Morávka. Bolo to v novembri 1941. Už koncom marca 1942 Morávkov úrad nariadil previesť kúpele Baldovce a obchod s minerálnou vodou na Spišské biskupstvo podľa želania autora žiadosti o arizáciu. Predohrou tejto arizácie boli kroky nasmerované proti židom už od novembra 1938. Protižidovské opatrenia neponechávali nič na náhodu. Legislatíva a exekutíva pri nich efektívne spolupracovali. Ako toto riešenie židovskej otázky vrcholilo, vieme. Kúpele Baldovce neskôr po vojne zoštátnili. Po privatizácii podniku Východoslovenské žriedla v roku 1994 patrí závod súkromnej spoločnosti Minerálne vody so sídlom v Prešove.
Verejnosti bola Dokumentačným strediskom holokaustu predstavená v októbri 2008 kniha Ivana Kamenca a Jána Hlavinku Spory o biskupa Vojtaššáka, ktorá je venovaná postave biskupa Vojtaššáka a jeho aktivitám práve v rokoch 1939-1945. O Jánovi Vojtaššákovi ponúka aj facsimile dokumentov, ktorým budú mnohí naši spoluobčania len ťažko veriť. Na základe týchto dokumentov už nie je možné hovoriť len o liberálnych neprajníkoch Vojtaššákovho blahorečenia. Ide o historické listinné dôkazy, ktoré prinášajú výpovede o vedomom a dobrovoľnom amorálnom konaní významného funkcionára štátu a cirkvi. Vážnych morálno-etických rozporov je pri pôsobení biskupa Jána Vojtaššáka viac. Tieto otázniky sú vážneho charakteru a súvisia s jeho postojmi v najkritickejšom období 20. storočia.
Obeť proticirkevného ťaženia aj arizátor v jednej osobeNové fakty a ich preskúmanie môžu niekedy rozptýliť tiene pochybností. Môžu však priniesť aj nové rozmery netušeného a šokujúceho poznania. V modlitebnej knižke mojej starej mamy som od malička vídaval obrázok s touto fotografiou biskupa Jána Vojtaššáka, mučeníka komunizmu a svedka viery, ktorý sa ani po prepustení z väzenia nemohol vrátiť domov a musel zomrieť vo vyhnanstve. Bol to pre mňa jeden z mnohých
väzňov a jedna z najznámejších obetí prenasledovania cirkvi komunistickým režimom. Po zverejnení niektorých skutočností z jeho pôsobenia ako podpredsedu štátnej rady Slovenskej republiky 1939-1945 ako aj jeho arizačných aktivít ako spišského biskupa je jasné, že v tomto období sa Ján Vojtaššák ničím hrdinským neodlišoval od svojich súčasníkov. Nebol príkladom kresťanských spoločenských cností. Naopak, viezol sa na vlne konjunktúry totalitárneho štátneho zriadenia, ktoré sa dopustilo voči svojim obyvateľom ťažkých zločinov proti ľudskosti. Sám v nich aktívne ako arizátor židovského majetku a štátny funkcionár spolupracoval. To, že obdobie nástupu komunizmu a jeho cieľavedomý proticirkevný ťah prekryl Vojtaššákove arizačné aktivity a jeho aktívnu kolaboráciu s totalitárnym režimom Slovenského štátu, je čarom nechceného. Na historickosti obidvoch faktov to nič nemení. Zručné propagandistické zneužitie tohto faktu má však svoj alternatívny príbeh. Je ním napríklad biskup Buzalka 1 . On obstál ako kresťan aj počas ľudáckeho režimu aj počas komunistického besnenia. Preto mu patrí rešpekt a jeho blahorečenie nikoho nepoburuje.
Svätosť a spoločenská etika
Vnímaví občania Slovenskej republiky majú právo a povinnosť vyjadriť sa k tejto téme práve preto, lebo tým, ktorým by to malo byť jasné, to nestojí ani za zmienku v úradnom liste pri 90. výročí jeho biskupskej vysviacky. Naopak, namiesto pokusu o objektívne hodnotenie vojnovej kapitoly Vojtaššákovho života sa biskup Tondra pokúša zavádzať verejnosť a píše o proticirkevnom spiknutí liberálov. Ján Vojtaššák je zaujímavou historickou osobnosťou. Vojnové kapitoly z jeho života ho však diskvalifikujú z toho, aby bol postavený do úlohy morálnej autority hodnej úcty a obdivu. Postaviť ho ako vzor správania a životných postojov, čo je zásadným posolstvom aktu svätorečenia, je neprimerané. Voči obetiam Tisovho režimu, ktorý Ján Vojtaššák z moci úradnej pomáhal legitimizovať, je to dokonca krajne neúctivé. Dokonca aj vtedy, ak by sa na tom spišskí katolíci zhodli a trvali by na tom, že to je len a len ich vec. Vo zvyšku obyvateľstva musia povstať oprávnené pochybnosti, kým sa to vo svojom živote takíto katolíci chcú nechať inšpirovať. Posledné roky a mesiace ukázali, že korekcia úradných postojov rímskej nomenklatúry sa začína až vtedy, keď sa kresťania k zamlčiavaniu neslávnej minulosti a prítomnosti postavia zodpovedne a jasne ako občania. Vie o tom poľský agent štátnej bezpečnosti Wielgus, ktorý sa pod tlakom protestujúcej verejnosti vzdal menovania na biskupa. Svoje vie o tom aj bostonský kardinál Law a ostatní katolícki biskupi, ktorí utajovali zločinné konanie sexuálnych predátorov voči mladistvým a tlak katolíckych aktivistov a obetí zneužívania ich donútil k sebareflexii a abdikácii. Snáď si to uvedomí aj biskup Tondra. Škoda, že na to nevie prísť sám.
Preto ...
„Nechceme sa prizerať..."
opätovnému zľahčovaniu pôsobenia významných predstaviteľov cirkvi v období Slovenského štátu 1939-1945 ako to spravil vo svojom Pastierskom liste z príležitosti 90. výročia uvedenia Jána Vojtaššáka do úradu spišského diecézneho biskupa biskup František Tondra
zamlčiavaniu arizátorskej minulosti biskupa Jána Vojtaššáka a pochybnej snahe o jeho blahorečenie
tendenčnému vysvetľovaniu dejín 1. ČSR ako prvého demokratického štátu na území Slovenska, ktorý významne prispel k jeho dnešnej demokratickej prítomnosti
lebo včasoch rastúcej xenofóbie arasovej neznášanlivosti týmto vysoký predstaviteľ rímsko-katolíckej na Slovensku nastavuje spoločensky vysoko nebezpečné štandardy
lebo falšovanie historickej pamäte vedie k opakovaniu tragédií zminulosti
lebo pasivita je spoluzodpovedná za šírenie zla
Túto etapu iniciatívy solidarity s obeťami holokaustu Nechceme sa prizerať môžete podporiť tu, alebo zaslaním e-mailu na adresu aomega@aomega.sk.
Uveďte v ňom svoje meno, priezvisko a trvalé bydlisko.
Viac informácií o Občianskej iniciatíve solidarity s obeťami holokaustu Nechceme sa prizerať a o možnostiach jej podpory nájdete tu (aktualizované 4. marca 2011)
Podpisový hárok na stiahnutie (aktualizované 4. marca 2011)
1 Oprava: V pôvodnom texte som nesprávne uviedol, ze biskup Buzalka bol gréckokatolícky biskup. Ďakujem za upozornenie z diskusie M. Vadrnovi a ospravelnujem sa čitateľom za túto moju nepozornosť. (2. marca 16:55)
