Slovenský parlament práve rokuje o rodičovskom súhlase so školskou sexuálnou výchovou. Z iniciatívy poslanca, ktorý má zvláštnu záľubu vo verejných úvahách o tom, ako majú občania Slovenska “ejakulovať”. Rokuje však o potrebe takéhoto súhlase na štátnych školách, ktoré sa neviažu na žiadne náboženstvo. Zaujímavé, však?
Donald Trump bol usvedčený z klamstva. Opäť. Avšak zrejme ani toto nebude celkom stačiť, aby vidina volebného víťazstva populárneho exprezidenta a nádejného prezidentského kandidáta prelomila ideologické putá zarytých priateľov a obrancov tradičných hodnôt a otvorila im srdcia a oči. Je toho veľa, preto pokorne priznávam, že neviem, či sa mi podarí naznačiť alebo ukázať súvis medzi tým čo sa deje v Amerike a v slovenskom parlamente.
Na pozadí diania na Slovensku, jeho aktuálnej parlamentnej diskusie a strašením vývojom a „neoverenými“ príbehmi o 100 pohlaviach v Amerike, máme právo a azda aj povinnosť všímať si aj to, ako sa táto skutočnosť premietne do ochoty slovenských kresťanských a národných populistov dať pred ideológiou konečne prednosť pravde, ako jednej z tradičných hodnôt, o ktorej pochyboval už progresívec (?) Pilát, keď sa opýtal, čo je pravda.
V texte Jany Shemesh sa Trumpovi ušlo nelichotivé označenie za klamára a násilníka. V hre je však čosi viac. Vieme, že americký spor republikánov a demokratov pri výklade volebného víťazstva či prehry a boj za hodnoty demokracie si osvojili manipulatívne aj niektoré skupiny slovenských novinárov a ich súkmeňovci. Namáhavé vysvetľovanie ohľadom toho, že to, čo vidia za morom ako progresivizmus, nemá nič spoločné s Progresívnym Slovenskom si môžeme nechať na inokedy. Nebudem presviedčať presvedčených.
V hre je momentálne integrita tých našich verejne známych ľudí a verejných činiteľov, ktorí vystupujú ako obrancovia slovenského konzervativizmu a prihlásili sa k tomu, že by v Spojených štátoch volili Donalda Trumpa a uprednostnili by ho pred J. Bidenom.
Zaujímalo by ma, ako by sa po poslednom vývoji v spore Trumpa a E. Jean Carrolovej, ktorej dalo šesť mužov a a tri ženy na federálnom súde v občianskom spore zapravdu ohľadom toho, že bola vystavená v kabínke obchodného domu zo strany Donalda Trumpa sexuálnemu násiliu, zachovali niektorí mienkotvorní „konzervatívci“. Exprezident a horúci republikánsky kandidát o nej ešte aj verejne vyhlasoval, že je klamárka.
Ako by sa teda pri budúcej prezidentskej voľbe v USA zachovali tí slovenskí podporovatelia Trumpa, ktorí dnes už majú aj potvrdenie súdu, že klamárom je Donald Trump.
Nemám rád ten prívlastok, ale niektorí slovenskí verejní činitelia či novinári sa označujú za konzervatívnych. Cieľom tohto označenia je nezriedka podprahová polarizácia a nadbiehanie predpokladanej väčšine slovenského elektorátu či verejnosti. Bola tu pred časom v slovenskom mediálnom priestore taká anketa o hypotetickej podpore niektorého z kandidátov za amerického prezidenta. A ľudia ako F. Mikloško či P. Osuský, V. Palko či J. Šúst (dramaturg relácie Do kríža) by boli bývali volili – podľa toho ako to priniesli ich médiá - D. Trumpa
Pred časom som vyjadril svoj názor, že ak sa chceme pohnúť na Slovensku dopredu, musíme sa otvoriť aj pravde a pomenúvať veci pravými menami, a že pri súčasnej manipulácii niektorých tém obrancami tradičných hodnôt, sa stáva kedysi konzervatívna pravdu už progresívnou hodnotou. Dvaja významní predstavitelia slovenského konzervativizmu sa mi následne súkromne mailom ozvali aj v súvislosti s mojim textom, že sa im nepáči toto označovanie pravdy za hodnotu progresu. V polemike sme sa dostali aj k tomu, že obidvaja sa “ocitli“ v počiatočnej fáze projektu OĽaNO na jednej kandidátke, ktorej robili ako skúsení politici promo až kým neboli ponižujúco pozvaní na detektor lži.
Čarom nechceného je opäť hra niekoho iného, dnes už tiež usvedčeného manipulátora, plagiátora a klamára, na pravdu. A pravda je vždy a niekedy aj zvlášť, relatívna. Ide o to, či vám práve vyhovuje. Ja teraz samozrejme „žartujem“. Pilát však nežartoval a otvorene sa na pravdu opýtal. Ježiša osobne.
Pri pánovi Trumpovi ako najemblematickejšom predstaviteľovi, ktorého stanica FOX News prezentuje ako etalón boja za opäť veľkú Ameriku sa totiž okrem pravdy, násilí a lži dostávame ešte na úroveň niečoho iného. Aj v súvislosti s útokom na Kapitol či inými „drobnosťami“ sa ukazuje, že v jeho podaní konzervatívnou hodnotou je skôr predstieranie slušnosti ako autentická morálna integrita. Toto predstieranie niečoho, čo človek nie je, je čosi viac ako len elementárna ľudská nedokonalosť, ktorej máme v sebe všetci tak akurát, aby sme pokorne vedeli povedať prepáčte. Nikto nie je dokonalý.
Tu však ide o čosi viac. Donald Trump ako inšpiratívny vzor slovenskej “konzervatívnej” elity vystupuje ako etalón boja za tradičné hodnoty a proti všetkému, proti čomu táto naša “konzervatívna” elita bojuje u nás doma. Sama sa však neštíti neslušného "príklonu" k nepravde, vymýšľaniu nafúknutých scenárov epidémií či pučov a falšovaniu aj svojej vlastnej osobnej či ideovej histórie.
A tak by teda bolo dobré vedieť, či sa budeme hlásiť k ideologicky budovanému zdaniu boja za správnu vec a za oponou či v prezliekacej kabínke "holdovať" jej pravému opaku. Americký súd totiž usvedčil Donalda Trumpa zo lži aj sexuálneho útoku.
My môžeme konštatovať aj na pozadí doterajších príbehov zo života ambiciózneho republikánskeho prezidentského kandidáta, že je okrem toho, že je násilník a klamár, v prvom rade pokrytec. Predstieranie slušnosti v jeho prípade je totiž niečo, čo so slušnosťou nemá nič spoločné predovšetkým preto, že skutočný popis udalostí, v ktorých vystupuje ako ich subjekt, nie je v súlade s jeho osobným opisom. A ak pravda je opisovaná v klasických učebniciach ako súlad veci s jej opisom, tak je Donald Trump a jeho slovenskí “podporovatelia” priateľom jej falšovania a prekrúcania.
Ak sa od tejto lži chceme pohnúť ďalej a nebudeme ju považovať za normu, musíme spraviť krok od lži k pravde aj pri dialógu o budúcej podobe našej spoločnosti. A to bude na Slovensku aj v Amerike určite pokrok, ak si prestaneme klamať a namiesto toho, čo nám v Borisovi Kollárovi a jeho parlamentnej “rodine” znormálnelo, sa rozbehneme za tým, čo by normálne skutočne malo byť.
Na a medzičasom to je to, čo je dnes vo vede a svete odborné a normálne, “len” progresívne. Pokračovanie tohto príbehu bude určite zaujímavé. Ja totiž pravdu považujem za tradičnú hodnotu. V tomto zmysle mám veľmi konzervatívny názor. Zatiaľ môžeme sledovať parlamentnú diskusiu o tom, ako rodičia budú o sexualite informovať svoje deti.
