Etablovanie jeho slovníka a konceptov potvrdilo v slovenských médiách aj vo verejnej debate ústup od racionálnej diskusie smerom k neuchopiteľnosti a zároveň k nevyhnutnosti brať to ako výzvu. Vznik iniciatív zastavujúcich zlo z Istanbulu či iných iniciatív tento trend len potvrdil. Tento tábor sa o dialóg ani nesnaží a umne využíva demokratické fungovanie spoločnosti na deštrukciu a spochybnenie demokracie alebo jej postupné oslabovanie. Ako to súvisí s rôznymi tzv. vplyvovými operáciami je zrejmé práve z toho, že dialóg neprebieha a polarizácia sa stupňuje.
Nedarí sa nám to, lebo ide aj o niečo iné. Teológia, ktorá je iracionálna a opúšťa rovinu kritického myslenia a akademickej diskusie, sa stala súčasťou verejnej debaty a časť spoločnosti uverila, že toto je jediná teologická interpretácia, s ktorou ako jedinou reprezentantkou sa preto pokúša debatovať. Bojazlivo, so strachom, vypočítavo, pokrytecky s politickým kalkulom ale aj satirou, cynizmom, iróniou a posmeškami. Spoločnosť nerozumie, že vnútrocirkevná či akademická diskusia na teologické témy, taká prirodzená na teologických fakultách či na divinity schools vo svete u nás neexistuje. Pluralita je potom význame potláčaná. Jedna z výziev pre vysokoškolský zákon leží aj tu. Ako spraviť z teológie na Slovensku akademickú disciplínu. Ale o tom inokedy.
Ako vidíme nefunguje to. Existuje tu však legitímna objednávka až nevyhnutnosť brať týchto ľudí vážne bez toho, aby sme ich toxicitu museli so strachom komentovať. Toxicita takýchto vyjadrení spočíva v ich vysokej popularite a vysokej miere neodbornosti a diletantizmu, ktoré však pôsobia v podaní inštitucionálne ukotveného jednotlivca ako legitímne a kompetentné vyjadrenie. Je to niečo podobné ako medicína Bádateľa či iné nevedecké teórie v podaní zdanlivých odborníkov. Bez znalosti veci sa široká verejnosť ľahko zvezie na vlne dôvery človeka v kňazskom rúchu, ktorý predsa má zásadnú dôveru aj duchovnú autoritu. Nemôže predsa klamať. A ako sa k tomu teólogia môže postaviť? Tak, že jej pluralitu odhalia aj liberálne médiá. Je to pestrejšie ako sa zdá. Pápež František a jeho odkaz nám však akosi vybledol. Bolo to rýchle.
Pána z fotografie, ktorý vystúpil včera na mítingu ĽSNS poznám osobne asi 35 rokov. Istý čas sme si aj tykali. Je rímskokatolícky kňaz a jeho teologická reflexia ideologicky uviazla v 19. storočí. Ako emigrant sa pohyboval v exile okolo ľudí, ktorí mu pomáhali a ktorým určite pomáhal aj on a už dobrých pár rokov pôsobí na Slovensku väčšinou na území trnavskej diecézy.
Podľa mojich informácií sa nikdy nevenoval teológii ako vede, ktorá skúma svoj predmet s otvoreným koncom. Netají sa ani v osobnom kontakte svojím rasizmom (pri náhodnom stretnutí pred predminulými parlamentnými voľbami mi šepkajúc povedal, že "len Kotleba zastaví tých čiernych migrantov"). Taký jednoduchý veselý muž to je. Kedysi vzhliadl k Mečiarovi, dnes podporuje Kotlebu. A tak.
Číta už dlho a dávno Krajniakove knihy. Stretol som ho v Martinuse a ukázal mi knihu: „Krajniak! Čítaš?“ Milan Krajniak vtedy zakladal NOVU a jeho blogy citoval beo.sk. Otvorene podporuje kotlebovcov a počas pandémie lietal s pánom arcibiskupom J.S. a posvätnými relikviami ponad Slovensko. Nepomohlo to. Nepomôžu ani jeho vystúpenia na Kotlebovským mítingoch. Ale...
On o tom nevie. A treba ho brať vážne. Lebo z jeho presvedčenia sa už nedajú robiť žarty. Ostatne o tom už vieme dávno. Pán generálny prokurátor nás na to svojim statusom v Deň boja za slobodu a demokraciu zaujímavým spôsobom upozornil.
Keďže sme nebrali ako spoločnosť dosť vážne Kuffovu procesiu s Jezuliatkom budovou NR SR, musíme teraz brať vážne tieto texty, ktoré sa čítajú na zhromaždeniach ĽSNS. Lebo tento katolícky kňaz, ktorého meno nenapíšem, ich myslí smrteľne vážne.
Po jednej kázni "proti" Bezákovi ho v Trnave pred časom aj inzultovali. No to ho len povzbudilo v boji za „dobrú“ vec. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí.
Hej poviete, že Bezák bol v Šaštíne na tribúne počas omše s pápežom, tento je na tribúne s Kotlebom. Ale zvážme to: František je späť v Ríme. Kotleba je stále na Slovensku. Síce neprávoplatne odsúdený, ale viete ako to je dnes. Taká je doba.
Keď vás milí priatelia budem sem tam prosiť o pomoc a podporu, myslite na to. Už sa na to fakt nesmieme len zhovievavo pozerať a satira ako vidíte nepomáha. Ani to, že to budeme ignorovať. Hej a Marian Kuffa mi ešte stále neodpísal. Keď sa ozve určite vám dám vedieť.
