Minulý týždeň schválil parlament tretiu vyučovaciu hodinu telesnej výchovy na základných školách. Všetci tí, čo nehlasovali za, budú podozriví z toho, že im neleží na srdci telesná zdatnosť našich detí. Minister školstva vlády odborníkov citlivo komentoval schválenie tohto zákona a dotkol sa hlavne toho, ako bude komplikovať život bežným školám jeho skutočné naplnenie. Napríklad v školách, ktoré majú už dnes s vyučovaním telesnej výchovy priestorové problémy. Nevykonateľnosť zákona je jeho administratívnym úskalím. O ostatných ani nehovoriac.
Schválenie návrhu zákona z dielne poslanca Richarda Vašečku, ktorý sa počtom hlasov na úrovni ústavnej väčšiny dostal do druhého čítania zasa ponúka interpretáciu, že po telesnej výchove ide o ďalšiu deklarovanú prioritu, ktorou sa poslanci parlamentu na poslednú chvíľu snažia vložiť do kolísky slovenského školáka to najcennejšie čo ešte mali do konca svojho mandátu pre neho pripravené.
Je to naozaj tak? Ak by sme to chceli odľahčiť podľa známej karikatúry na ktorej učíme rôzne zvieratká behať, plávať a šplhať na lane. Pred skúšajúcim učiteľom tak stoja zajačiky, žirafa, ryba aj slon. Je to názorné a vtipné vyjadrenie známeho faktu ohľadom toho, že vzdelávanie musí nutne ponúkať aj individuálny prístup a musí brať na vedomie aj deti ako jeho subjekty.
Predsavzatia naučiť behať vianočných kaprov a v školách kde nie je ani telocvičňa vďaka tretej vyučovacej hodine je naozaj krokom vedľa. Spomínam si v tejto súvislosti aj na naše školské povinné návštevy izby revolučných tradícií známych pod skratkou IRT na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.
Aktuálne stláčanie gombíkov za ľubovoľný počet nerozumných, škodlivých a nepripravených návrhov mi pripomína aj krúžok šikovných rúk zo základnej školy. Česť výnimkám, ako bolo napríklad neschválenie návrhov poslnaca Čepčeka. Tie však potvrdzujú pravidlo. Poslanci svojimi šikovnými prstíkmi stláčajú gombíky, ktorými pustia do „legislatívneho“ obehu vďaka svojej túžbe zvečniť sa zopár ďalších nezmyslov.
Sám som chodil vo Svite do športovej basketbalovej triedy a mali sme týždenne 4 hodiny telesnej výchovy a k tomu sme mali dobrovoľné tri tréningy v popoludňajších hodinách. To všetko bolo možné na druhom stupni ZDŠ Komenského pred štyridsiatimi piatimi rokmi. Lebo kde sa chce športovať, tam sa športuje aj bez direktívnych a nesplniteľných zákonov. Kde sú na to vytvorené podmienky, tam sa deti dostanú aj na ihrisko aj do telocvične, hoci ako vieme, tou najväčšou a najzdravšou telocvičňou je príroda.
Počas prebiehajúceho svetového šampionátu v ľadovom hokeji sa deti zapaľujú pre rozhodnutia stať sa hráčmi špičkových svetových klubov. Avšak pre naše zdravie je najlepšie vložiť do detí motiváciu športovať, lebo to je dobré pre budovanie vzťahov, férového súťaženia, trávenie voľného času alebo len tak - pre zdravý životný pocit, poznanie vlastných hraníc ale aj pre poznanie toho, ako funguje ich telo a ktorá športová aktivita im robí radosť a venujú sa jej s ľahkosoťu. A užijú si ju. To najdôležitejšie je mať na to priestor pri plánovaní rodinných voľnočasových či rekreačných aktivít. Tí čo chodia s deťmi na spoločné túry, lyžovačky či spolu s nimi pravidelne plávajú vedia o čom hovorím.
Bolo by namieste dať slovo aj odborníčke. Ja som si vybral tento citát: „Šport a rozvíjanie ostatných mimoškolských zručností je nesmierne dôležité aj z psychologických príčin. Tým, že si deti budujú pozitívny vzťah k pohybovej alebo kreatívnej činnosti sa učia nielen činnosť samotnú, ale najmä to, že im v živote môžu tieto aktivity pomáhať napr. pri zvládaní stresu a prispievajú tak k zlepšovaniu ich odolnosti. Ak deťom vezmeme príležitosť rozvíjať si tieto zručnosti, významne tým oslabujeme ich schopnosť využívať zdravé mechanizmy regulácie stresu a vystavujeme ich riziku problémov v oblasti duševného zdravia,“ upozorňovala psychologička Mária Balážová spoločne s Iniciatívou Dajme deťom hlas počas pandémie.
Dať deťom príležitosť a motivovať ich k aktívnemu tráveniu času, ktorý majú k dispozícii vtedy, keď nemajú v ruke mobil alebo "nesedia" v škole, je však niečo iné ako povinná tretia hodina telesnej výchovy.
No to, ako sa do školského zákona môže dostať nové znenie usmernenia ohľadom sexuálnej výchovy a rodičovského súhlasu s ňou si zasluhuje určite osobitný text (nájdete ho tu). Tu si návrh zákona môžete zatiaľ preštudovať. Mne pri tom naskakovali na koži zimomriavky.
Máme sa ako rodičia a určite aj školy na čo tešiť. Už len keď si predstavím, ako dostanú rodičia na preštudovanie príslušné učebnice a budú si na základe toho, čo si v nich prečítajú a aký budú mať názor na príslušného vyučujúceho, vytvárať názor na to, či s tým, čo sa ich deti budú o svojej sexualite učiť, súhlasia alebo nie.
