Čudne sa obliekal. Živil sa čudnou kombináciou kobyliek a medu. Nebol ani trochu spriaznený s chrámovým judaizmom a jeho tvrdé slová si musel vypočuť aj Herodes. Nemusíme sa trápiť predsudkami či s akýmsi prognostickým klišé hovoriť, že bolo vopred jasné, ako skončí. Salome sa stala námetom tragickej postavy pre pieseň Karla Kryla či operu Richarda Straussa. Jánova hlava skončila na podnose. Prečo? Matúš v ňom videl toho, o ktorom iný velikán biblickej kultúry Izraela hovoril, že to je on, kto ohlasuje príchod nebeského kráľovstva. Matúš napísal toto: V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v Judejskej púšti: "Robte pokánie, lebo sa priblížilonebeskékráľovstvo." To ňom povedal prorok Izaiáš: "Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«" Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. (Mt 3, 1-4)
Nebol to určite nijaký pohodový človek, ktorý by si lámal hlavu nad tým, čo na jeho slová povedia chrámoví pracovníci či farizeji, ktorí boli spokojní sami so sebou. Samozvaný Ján Krstiteľ s pochybným backgroundom, čudným výzorom, pozoruhodnými schopnosťami interpretovať náročné state z prorokov no bez akejkoľvek mocenskej podpory bol pre nich zaujímavou epizódou. A bol by ňou aj ostal. Keby to, čo hovoril, nebolo bývalo naplnené. Ján Krstiteľ je preto z kresťanskej perspektívy označovaný za posledného proroka ako sa dnes zvykne hovoriť Prvej zmluvy, ktorou bol tzv. Starý zákon. Ten, ktorého ohlasoval prišiel tento zákon naplniť. A začala sa napĺňa Druhá zmluva tzv. Nový zákon. Druhá časť kresťanskej Biblie.
Čím ho podľa Jána Krstiteľa mal naplniť? Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. (Iz 2, 4) /.../ Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča. (Iz 11, 6-8)
No ale čo si s týmito čudnými metaforami má počať dnešný človek. Vojen je viac ako dosť. Veta o tom, že radlá budú prekované na viničné nože a skončia sa tak všetky vojenské výcviky sú zlým žartom aj pred budovou OSN v New Yorku. Modré prilby takisto prichádzajú na obrnených transportéroch často takmer v úlohe žoldnierov. Vlk a baránok, leopard a kozliatko, teliatko a lev... Zábavné ale nereálne obrazy - povieme si.
Tieto obrazy majú však mobilizačný zámer. Proroci neveštia z krištáľovej gule. Oni sú prognostikmi veriacej „verejnosti". Ten, kto začne veriť v možnosť premeny sveta na lepšie miesto pre život, ten ho začne svojou vierou reálne aj meniť. Nestane sa to samo od seba. To by boli biblické príbehy naozaj len smiešnymi príbehmi pre deti, no realita sveta dospelých je o inom. Príchodom toho, o ktorom hovoril Ján Krstiteľ však nastala možnosť. Možnosť oslobodenia sveta od arogancie svetskej i náboženskej inštitucionálnej moci. Krstiteľ -pravdepodobne esén - a celkom iste čudák ani Nazaretský sa nepridali ani k mocným ani k tým, čo sa považovali za zbožných. Naopak. Boli členmi „občianskej verejnosti" - obyčajní laici. Ježiš bol predtým, ako vystúpil verejne remeselníkom - teda samostatne zárobkovo činnou osobou. Vedel o čom je život a skúsil si ho. „Rozdal" si to s tesármi, neskôr sa nebál rozhovoru so Samaritánkou či cudzoložnicou, navštívil Zacheja. Vo finále ho čakali chrámoví predavači, veľkňazi, zákonníci, farizeji, Pilát i vlastná zdecimovaná družina. Jánova hlava ostala na podnose. Ježiša - celého aj s hlavou korunovanou tŕním - dvihli ešte vyššie - na kríž. Nemohli tušiť, že ten bezvýznamný Nazaretčan rozdelí letopočty. A delí ich dodnes.
Dejiny sa však opakujú. Arogancia moci kvitne na poli svetskom aj tom cirkevnom. No je tu možnosť stať sa alternatívou. Chce to však nájsť kľúč a dešifrovať biblické metafory. Máme miernu výhodu. Vieme, že neslávny prvý advent, prvé betlehemské vianoce či neúspech verejného vystúpenia Krstiteľa či Ježiša mali svoje poveľkonočné pokračovanie. Len preto a práve preto majú takéto úvahy ešte aj dnes pre veľa ľudí zmysel. Ak pre mnohých ostatných ten zmysel nemajú, je to tak trochu aj vinou tých prvých.
Začína sa druhý adventný týždeň. Prežite ho. V pokoji. A ak sa dá, aj alternatívne.
