Cesta k vytvoreniu pluralitnej spoločnosti je dlhá. Z etického hľadiska je potrebné hľadať príčinu jej spletitosti vo falošnej interpretácii odpustenia zo strany tých, čo boli prenasledovaní minulým režimom. Tam, kde sa odpúšťa bez toho, že by vinník s vedomím vlastného previnenia prevzal za svoje konanie zodpovednosť, tam sa zmena nerealizuje. Reflexia ostáva zbavená očistného procesu pokánia, ktoré je predpokladom osobnej a spoločenskej premeny. Naopak. Minulá nezodpovednosť nemala pre neho žiadne dôsledky a preto sa môže beztrestne púšťať do nových podujatí. Ešte nezodpovednejších. Ten, kto mu prešľapy bez prosby o odpustenie odpustil, je za to spoluzodpovedný. Odvolávanie sa na morálku a mravné princípy ostáva tam, kde sú etické princípy druhej strane cudzie, len hazardom s budúcnosťou. Bez toho staromódneho no jedine očistného postoja pokánia, nepríde ani odpustenie. Biblický Zachej sľubuje odčiniť svoje previnenia štvornásobne a bol ochotný rozdať polovicu svojho majetku. Aj biblická prostitútka okrem odpustenia dostáva jednu podmienku - nerobiť už to, čím sa živila doteraz. Psychoterapeuti vedia ako vytesňovanie zodpovednosti a neochota prejsť očistnou konfrontáciu so sebou samým bránia zdravému novému začiatku. A práve to sa v našej spoločnosti stalo. Zainteresovaním značnej časti obyvateľstva na zdanlivom rozdelení moci komunistický systém v Čechách aj na Slovensku rozšíril spektrum tých, ktorí sa rôznou mierou podieľali na jeho fungovaní. Počet tých , ktorí sa takto na spoluvytváraní systému podieľali, sa tak nebezpečne blížil k miere, kde ostala bokom len malá skupina vzájomne izolovaných alebo so značnými ťažkosťami medzi sebou komunikujúcich jednotlivcov. Vytvorila sa však spoločenská atmosféra a kultúra, ktorú Dominik Tatarka nazval démon súhlasu.
Vyšší princíp - mravná čiernobielosť a jej prekonanie
Eufória, ktorá pri nežnej revolúcii prenikla zdanlivo všetkých občanov mala rôznu motiváciu. Mnohí sa cítili oslobodení. Mnohí iní boli oslobodení od „povinnosti“ sa pretvarovať. To, že v mnohých prípadoch bola táto motivácia natoľko rozdielna, že postkomunistická spoločnosť v Česko-Slovensku a neskôr na Slovensku sa z toho dodnes nedokázala zorientovať, ukázali už prvé ponovembrové voľby. Členovia nových strán sedeli v tej istej vláde so svojimi nedávnymi politickými odporcami a prenasledovateľmi. Dnes nikto, kto poznal systém vykonávania moci v ČSSR, nepochybuje o priamej podriadenosti ŠtB komunistickej strane. Stále však nie je samozrejmý fakt, že straníci mali stranícku povinnosť s tajnou komunistickou štátnou políciou aktívne spolupracovať. Po prevrate obete aj ich prenasledovatelia boli často „odsúdení“ k vzájomnej spolupráci v exekutíve aj v legislatíve. Niektorí spolupracovníci ŠtB sa museli aspoň na chvíľu z verejnej politiky stiahnuť. Uchovali si v riadiacich pozíciách obchodu a spoločnosti konkurenčnú výhodu. Komunisti na rozdiel od pracovníkov a spolupracovníkov ŠtB prenikli do nových strán a pozícií úplne hladko a bezbolestne.Lustračný zákon bol len nesmelým pokusom im túto zodpovednosť pripomenúť. S Mečiarovým režimom popri komunistických metódach na Slovensku naopak pri nerešpektovaní lustračného zákona ožili aj eštébácke metódy. Voľby z roku 2002 posunuli otázku kryptokomunizmu a komunizmu do novej roviny tým, že KSS sa „legitímne“ stala parlamentnou stranou. Problematizuje sa stále úloha Ústavu pamäti národa. Slovensko ostáva bez pamäti. Fakty, ktoré ÚPN ponúka verejnosti sú relativizované z pragmatických dôvodov aj tzv. morálnymi autoritami. Teraz je jednoducho taká doba, že sa všetci uspokojujú s tým, že vtedy bola taká doba.
Princíp spektrálneho prístupu k reálnemu životu ako alternatíva
Slovenský disent sa od českého humanisticko-liberálneho disentu odlišoval svojou konfesionálnosťou. V Česku biskup Václav Malý bol medzi hosťami na svadbe Václava Havla s Dagmar Veškrnovou. Po páde komunizmu na Slovensku sa ľudia ako Kusý, Ponická, Polanský, Čarnogurský, Šimečka, Mikloško, Korec, Srholec, Hlinka, Kaliský, Dubček a iní nielenže neocitli pod jednou strechou, ale snaha vytvárať pluralitnú spoločnosť ich zahnala ak nie do navzájom nezmieriteľných, tak aspoň mierne konkurenčných táborov.Intelektuálnej elity z povojnového obdobia na Slovensku nebolo. Komunisti ju zlikvidovali a vychovali si „elitu“ svoju. Na Slovensku bolo namiesto intelektuálnej elity len veľa komunizmom skorumpovaných alebo kompromisom otvorených intelektuálov.
Len vulgárnosť Mečiara a jeho režimu zobudila politických demokratov a tých, ktorí sa nimi usilujú stať alebo sa aspoň tak tvária. Rozpomenuli sa na dávne časy a na potrebu spolupráce a jej nevyhnutnosť. Ukázalo sa, že platným princípom spolupráce môže byť túžba po demokracii a úcta k zákonu a mravnosti. Prívlastky, či táto demokracia bude liberálna alebo konzervatívna sú však zdá sa opäť raz bezpredmetné. Slovensko je totiž po krátkom výdychu v rokoch 1998-2006 opäť v situácii blízkej neliberálnej demokracii. Demokrati sú na Slovensku odsúdení na spoluprácu na dlhšie obdobie ako sa im zdalo na začiatku. Tzv. slovenská ľavica, tzv. pravica či tzv. liberáli musia ešte stále nachádzať ochotu sedieť spolu v jednej vláde kým spoločnosti hrozí ako alternatíva diktátorský režim. Posledný vývoj ukazuje, že kroky súčasnej exekutívy v ekonomickej a sociálnej oblasti sú viac ako potvrdením obávaného trendu. Definitívne súdy o čiernobielom videní sveta sú v konečnom dôsledku v réžii inej inštancie. Václav Havel to vo svojom prvom prezidentskom novoročnom prejave pomenoval ako „Něco nad námi.“ Spolupráca v otázkach spoločného pohľadu na vytváranie demokratickej občianskej spoločnosti je však pri v takejto situácii pre demokratického politika občianskou a morálnou povinnosťou.
Minimálny konsenzus demokratov ako nevyhnutnosť
Isté obdobie sa hovorilo o potrebe štandardizácie slovenskej politickej scény. Na to, aby sa na Slovensku voliči správali rozumne, potrebujú nielen čas, ale aj reálne alternatívy a úspešné príbehy. Diskusia o tom, kedy sa v slovenskej spoločnosti utvorí priaznivé prostredie pre štandardizáciu politickej kultúry sa skončila skôr ako sa začala. Demokratickí liberálni aj konzervatívni intelektuáli budú mať priestor na dolaďovanie, ak o výhodách liberálnej demokracie presvedčia svojich potenciálnych voličov. Faktom je, že pri moci je medzitým opäť garnitúra, ktorá vníma slovenskú realitu v kontinuite s normalizačným marazmom a jej antikultúrou. A nevyzerá, že by tu v dohľadnom čase jestvovala relevantná možnosť jej výmeny.
PS: Tak trochu som uvažoval o tomto všetkom na námestí SNP v piatok 16. novembra 2007. Keď som tam stál ako študent medicíny pred 18 rokmi bolo to trochu iné. Veľkoplošná obrazovka s prestrihmi a šotmi starými 18 rokov však tú atmosféru na toto pre mňa pamätné námestie veľmi sugestívne prinieslo.
Krátené - pôvodné znenie uverejnené v Domino efekt 33/2007
