
Nebudú cirkvi, nebudú kostoly, nebudú tie ich voči pokániu odolné inštitúcie, pominú obrazy, milostivé sochy, plačúce ikony či madony. Budú len tí, čo budú neochvejne a pravdivo veriť. A žiť. I keď potulní predavači s gypsovými svätými ešte stále nájdu poverčivých zákazníkov.
Popri skutočne veriacich sa bude aj NIEveriacim či v niečo iné veriacim potom asi žiť lepšie. Súčasná fyzika a filozofia sú dôstojnými nástupcami toho na čo nadväzujú zo storočia na storočie. Naša alternatíva? Cirkev s jej náboženstvom či štát s jeho kultúrou? Nemáme inú - zrelšiu? voľbu?
Možno príde - ako hovorí sociológia - redefinicia, možno zmena paradigiem. Mravné štandardy tu budú raz opäť rovnakou výzvou pre každého človeka a ľudia sa prestanú spoliehať na svoj klérus, farebných i bezfarebných mníchov, rabínov, muezínov a iných „vyšinutých" alternatívcov a aktivistov nárokujúcich si na obdiv, stavovskú úctu a slepú dôveru. Kde sú dnes proroci podobní Izaiášovi, Krstitelovi... hovoriaci aj o ŇOM, nielen o sebe? Už tú svätosť za nás nikto neodžije. Ostane to na nás. Hriešnikov. Všetkých.
Klérus nenahradia kňazi vedeckého náboženstva - ešte predurčenejší, ešte vydelenejší a ešte dokonalejší ako tí dnešní. Svet veriaceho človeka je aj tak len jeden - telesno-duchovný. Ako ten galilejský pred pár tisíc rokmi, keď sa duchovné slovo stalo živým telom. A deje sa to znovu a znovu. Pri Jordáne i pri Dunaji. Veriaci človek si poradí so životom bez arogantných prostredníkov jedinej a asi nikdy nespoznanej pravdy. Namiesto nich ako prostredníkov medzi dvoma svetmi príde očistné poznanie. A prečo nie? - aj to nepohodlné pokánie pyšných božích technológov potvrdzujúcich vždy to, čo je potrebné potvrdiť.
V srdciach sa prebudí ozajstné vedomie imanentného poznania i vedomie definitívne neintrepretovateľnej transcendentnej pravdy o svete i človeku. I keď kdesi za dedinou alebo aj na hlavnom námestí veľkomesta šamani budú stále rozdávať svoje dávky kadidlovej inteligencie. Veční díleri s večnosťou kolaborujúci raz s Pilátom raz s Lorencom...
Utópia? Ako sa to končí Jánovo Zjavenie? Maranatha? Alebo je to už jedno?
Amen?