Hodnota ideálu a jej rozdiel v porovnaní s deformovanou ilúziou je v predstave, že všetky subjekty spoločnosti by si osvojili daný ideál a oddali by sa mu naplno. V prípade katolicizmu – všetci by sa zhodli na odsúdení materiálneho sveta a jeho zveľaďovania a všetci by sa oddali dokonalému spôsobu života v dobrovoľnom panenstve. A absolútnej pohlavnej zdržanlivosti. Lebo, či chceme či nechceme - posolstvo o poslani laikov v dnešnom svete je zrieďované nespochybniteľnou praxou o tom, že neklerici a ženy majú v cirkvi nemenné právo mlčať (aby som nezabudol, ženy sa ešte majú právo stať matkami).
Aby však niekomu predsa len neskrsla v hlave myšlienka na nedokonalosť, systém by zabezpečil úplné vylúčenie kontaktu členov s príslušníkmi iného pohlavia. Kontakt totiž vytvára podmienky pre rozmnožovanie a tým by sa vytvoril znova hmotný základ na rozmnoženie toho, čo je pominuteľné – života. Tomu je potrebné zabrániť. Preto budú všetci bývať oddelene s vlastnou samosprávou a dve hlavné oddelenia budú oddeleniami mužov a žien, medzi ktorými nebude absolútne žiaden kontakt. Aj jednotlivci budú bývať izolovane, aby medzi nimi nevznikli možnosti komunikácie o hmotnom svete, ktorý ako vieme je semenišťom zla a hriechu. Tieto opatrenia zamedzia aj prípadnému vzniku a realizácii homosexuálneho správania.
Nových členov tohto systému bude možné rekrutovať zpomedzi tých čo budú mimo, s prísľubom pokojného, šťastného a naplneného života. Túto činnosť budú zabezpečovať agenti, ktorí budú zvláštne školení. Hlavným predmetom PR budú svätci a svätice, ktorí sa za života uznania úradnej cirkvi nedočkali, avšak boli dostatočne lojálni aby sa stali príkladom a návnadou.
Dôrazne sa treba pri práci s verejnosťou vyhýbať čo i len zmienke o samostatne mysliacich, bojujúcich a trpiacich Husovcoch, Savonarolovcoch, Kuengovcoch či Boffovcoch, Gaillotovcoch, Sobrinovcoch ai. Ťažiskom výchovy tendenčne získaného a zmanipulovaného dorastu bude predstavovanie vonkajšieho sveta ako sveta nespravodlivého a nebezbečného. Zdrojom ťažkostí tých, čo nie sú členmi systému je ich pozitívny vzťah k hmotnému svetu.
![]()
stádo či komunita...?
Pozitívny vzťah k hmotnému svetu sa prejavuje zvlášť láskou k slobode, dôrazom na individuálnu zodpovednosť, závislosťou na kultúre - zvlášť alternatívnej, náklonnosťou k estetike, obdivom prírody, odporom ku gýču, ochranou prírody a zvierat a rozpustilým užívaním si života, ktorý i tak raz nečakane skončí. Výrazom úplnej nezodpovednosti je nezodpovedné plodenie detí do tohoto sveta, zvlášť ak sa udeje mimo manželského zväzku požehnaného vernými úradníkmi systému.

Iné ideály možné...? Jasné, ale na vlastnú (ne)zodpovednosť
Nové generácie sú totiž stále vzdelanejšie, uplatňujú technologické a kultúrne poznatky svojich predkov, a tak robia život na zemi nielen znesiteľnejším ale niektoré momenty sú i prirodzene krásne a tak vzniká nebezpečný stav, že ľudia začínajú veriť v možnosť šťastného života aj bez cirkevného schválenia mimo ekumenických obmedzení. Tejto tendencii je preto potrebné zabrániť. .týždeň čo .týždeň.