Pán vyslobodzuje väzňov,
Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých,
Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
Pán bude kraľovať naveky,
Tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.
(Žalm 146, 8-10)
Ideálne splnenie všetkých týchto a im podobných "želaní" nikdy nenastane. To by sme mohli zavrieť nemocnice, zrušiť armády aj akékoľvek iné inštitúcie. Určite je však dobré veriť aj proti nádeji. Ani tá najtemnejšia a najprepracovanejšia ľudská konštrukcia v tejto perspektíve nemá šancu na víťazstvo. I keď jej momentálna moc a vplyv má na prvý pohľad nezničiteľné dimenzie. Všetko ľudské raz skončí. Aj nizkosť, podlosť, ctibažnosť...
Ešte však malá poznámočka: Biblický človek okrem týchto konštatovaní o tom, že Pán je Najvyšším určite pre to niečo aj robil.
Opýtate sa čo? Skúste sa naladiť a pomaly recitovať tých pár veršov hore. Bez predsudkov. Možno narazíte na témy sociálne, xenofóbne, rodové, zdravotnícke, občianske, zákonodarné, rodinné... Potom sa niečo udeje. Možno sa to hneď nepodarí. Dá sa to korigovať. Potom zlepšiť. Tak to ide stále dokola.
Časom sa k vám určite niekto pridá. A svet sa zmení. Ten Váš určite. Mne sa to už párkrát stalo. Krátko by preto bolo dobré povedať, že modlitby nemenia Boha, ale nás. Ak chceme.
