Moje skúsenosti následných šesť rokov boli formované i postgraduálnym štúdiom v Ríme, či Jeruzaleme. Počas prázdnin som striedavo pastoračne pôsobil v Taliansku, Nemecku, USA a na Slovensku. Početné stretnutia s prežívanou vierou ľudí i mojím vlastným životom viery mi stále viac ukazujú, že moje pôsobenie ako katolíckeho kňaza implicitne legitimovalo systém, ktorý je teologicky, inštitucionálne i antropologicky v protiklade s mojimi očakávaniami a základným myšlienkovým nasmerovaním a mojim osobným ideálom života v Pravde. S týmto som sa nevedel stotožniť. Cítil som sa spoluzodpovedný za dôležité momenty v pôsobení RKC, ktoré som vnímal ako zavádzanie verejnosti a neúprimnosť. Stalo sa toho veľa.
Prekvapilo ma ako sa katolícka cirkev na Slovensku za posledných 18 rokov zmenila z cirkvi malých angažovaných spoločenstiev na monarchistický kolos. V Ríme sa medzitým zmenil pápež. Niektoré obete cirkevných neporiadkov boli odškodnené, mnohé umlčané. O ďalších sa dozvieme o desaťročia. Po storočiach rehabilitujeme Drewermanna, Kuenga, Sobrina, Mella, Boffa, Gaillota... Určite sa zmenilo veľa aj v mojom živote. Nateraz o svojej skúsenosti s cirkvou a v cirkvi môžem podať len obmedzené svedectvo. Prečo to vôbec robím? Cítim niečo, čo môžem pracovne nazvať povinnosť vydať svedectvo a pomôcť v niečom tým, s ktorými cítime podobne. Počítam s tým, že mi budú pripisované rôzne úmysly ale akosi nevládzem mlčať.
Myslím si, že dnes toľko opakované hlásanie povolania laikov k plnšej službe v cirkvi či prežívania a realizácie všeobecného krstného kňazstva i jeho skutočné pochopenie je hlavnou cestou k oživeniu osobnej zodpovednosti súčasného veriaceho človeka a veriaceho spoločenstva. Tu sa však začína moje akademické uvažovanie prenikať s mojou snahou aj prakticky aplikovať vnímanie života cirkevného spoločenstva a jednotlivca.
Môže kresťan a teológ hovoriť o teórii a praxi? Nestáva sa náboženský outlook len makeupom a sedatívom na bolesti sveta, ktoré som servíroval ako kňaz veriacemu davu ako o tom hovoril Karol Marx? Nie je takáto "tiežviera" len opiátom pre doráňané svedomie? Podľa mňa veľmi často je tomu tak. Preto sprevádza pohľad do dejín Slovenska i do jeho prítomnosti len mlčanie inokedy veľmi angažovaných kresťanov. Aj preto vidí slovenský kresťan často len slamky v očiach sveta.
Pri pohľade na vlastnú minulosť či na prítomnosť vlastnej cirkevnej komunity ostáva nevidiaci s brvnom vo vlastnom oku. Čaká, že sa to zmení samo od seba. Nezmení.
Zrozumiteľné a tvorivé artikulovanie týchto problémov je podľa mňa prvým krokom k vnímaniu náboženského prežívania ako spoluzodpovednosti všetkých veriacich ľudí za stvárňovanie i spravovanie sveta a spoločnosti na osobnej rovine i na úrovni veriaceho spoločenstva. Odhodlal som sa sprístupniť tieto moje náročné šuflíkové úvahy. Chcel som ich zverejniť pod dojmom toho, ako sa pápežský Rím opakovane snažil obhájiť svoju jedinečnosť. Impulzom bol aj rozhovor K. Sudora s inak určite zaslúžilým nemocničným kaplánom vdp. Pakošom. Ten označil inak ako rímsky veriacich za - bižutériu. Som veriaci kresťan, ktorý vyrástol a dospel v katolíckej viere a pravdupovediac necítim sa perlou, ani bižutériou.
Som len farebné sklíčko...?
Je načase aj na Slovensku začať rozlišovať medzi vierou, presvedčením a ideologickou náboženskou demagógiou poverčivých fundamentalistov na Východe, Západe, v Ríme či v slovenskej Ruritánii. A podľa toho aj konať. Ak nechceme vidieť, do akej miery je spoločenská zmätenosť na cyrilometodskom Slovensku spôsobená aj povrchnosťou tých, čo slovo „kresťanstvo" používajúci vodcovia vedú dôverčivé veriace masy čudným smerom, tak len predlžujeme naše blúdenie na ceste k občiansky zrelšej a zodpovednejšej spoločnosti.
Otvorené slovo a zdieľanie rôznych skúseností môže byť prvým krokom ku známemu ecclesia semper reformanda. Je však možné, že o reformujúcu sa a reformy schopnú cirkev nie je záujem. Potom sa táto inštitúcia bude musiet uspokojiť s tým, že sa stane tým, k čomu smeruje a kam v iných častiach sveta už aj dospela. Na rituály a na mágiou silne zaváňajúcou lásku k sviatostnému formalizmu orientovaná cirkev sa stane nedeľným folklórnym event-makerom. V pondelok po nedeľnom bohoslužobnom festivale vyššej či nižšej kvality si zlý svet spolu s deklarovanými členmi tohto cirkevného súboru bude žiť pokojným sekulárnym životom. Spoliehať sa na to, že dnešný človek so špinavou vodou vypočítavej praxe hierarchického manažmentu nevyleje aj dieťa hodnotovej orientácie, ktorú mu viera a kresťanský životný štýl môžu ponúknuť je - ako sa ukazuje všade vo svete - nanajvýš naivné. Svoje ambície hľadania šťastia, naplnenia a zmysluplného prežívania totiž podľa mňa v zlatníctve s dobre stráženou perlou nenaplní. Aj keby to bol hneď aj diamant.
PS: Ak ste sa dočítali až potiaľto, ďakujem Vám za pozornosť. Majte sa pekne.
THE END
