Pán premiér nie je sociálny prípad. Iba sociálny demokrat. Jeho syn pri prestupe z inej školy musí najskôr ukázať čo vie a následne môže dostať prospechové 90 % štipendium. Tak to bolo v školách, na ktorých som študoval ja, i na škole, ktorej som mal tú česť slúžiť ako riaditeľ.
Ja tu vidím dve možnosti. Pán premiér teda buď poslal syna na neserióznu školu, alebo jeho syn dostal štipendium vďaka svojmu priezvisku (keď nad tým uvažujem, môžu platiť obidve možnosti súčasne...). Vraj urobil výberové testy. Pripusťme, že to tak bolo. Je to bežný postup pri prestupe z inej školy, aby noví skvelí študenti mohli mať super zľavu hneď od prvého dňa...? Pán premiér nám ich fotokópiu určite rád predloží. Skvelý príklad orientácie na zákazníka. Svet biznisu sa má ešte čo učiť.
Výška školného a suma, ktorú rodičia platia je otázkou obchodnej dohody. Zľava, ktorú dostane moje dieťa v škole preto, že som tým čím som ja ako jeho tatinko, a nie preto, že moje dieťa dosiahlo počas štúdia výborné študijné výsledky, nie je ničím iným ako zálohou za vopred nešpecifikovanú protislužbu. Alebo splátkou z minulosti. Pre Fica jr. je to jeho prvý rok v novej škole. O jeho schopnostiach môžu niečo akurát tušiť. Minulý rok študoval junior na úplne inej škole. Mimochodom - tiež neštátnej. Prospechové štipendium je preto veľmi pravdepodobne len cover version.
Pre informovaného čitateľa je to zbytočná informácia, no pre neinformovaného čitateľa je dobré povedať, že v Bratislave sú aj lepšie aj drahšie školy ako je škola, do ktorej chodí premiérov syn. Faktom je, že Fico jr. nechodí ani do najlepšej ani do najdrahšej školy.
Pre spravodlivosť a vyváženosť je potrebné povedať aj niečo viac. Premiérov syn môže chodiť na školu, akú jeho rodičia uznajú za vhodnú. Nech chodí tam, kde sa bude dobre cítiť a kde sa bude rád učiť. Kde bude mať dobrých učiteľov aj spolužiakov. Pri tej miere oficiálne servírovanej potrebnosti lásky k slovenskému štátu a starým Slovákom je tu však čosi veľmi nedôveryhodné. Junior nechodí do slovenskej národno-socialistickej školy. Čo nateraz stačí vedieť ako konštatovanie faktu o tom, že tu niečo nie je v poriadku.
Rozumiem všetkým rodičom, ktorí potrebujú uchrániť svoje deti pred štátnym slovenským školstvom. Nerozumiem však prečo sa má premiérov syn vyhýbať spievaniu slovenskej hymny a výletom k soche Svätopluka, ktoré Fico senior, jeho genetický donor, predpisuje vzrušene a s plamenným zrakom všetkým ostatným školopovinným.
Návrh zmeny tlačového zákona po tom, čo niekto zverejnil cenu školného na škole, kde chodí premiérov syn je len symptómom hlbokého vnútorného rozvratu osobnosti v hlavej ktorej sa tento nápad zrodil. Tlač ničím nepochybila, keď upozornila na životný štýl pána premiéra. Nič predsa proti chuti a apetítu. Niekto chodí zadarmo do drahých reštaurácií, lebo je ich majiteľom jeho kamoš, iní majú štipendiá v školách lebo majú šikovné deti. Čo je na tom?
Hriechom investigatívnych redaktorov je však zrejme to, že nastavujú verejné zrkadlo tým, ktorí pohľad do zrkadla odmietajú a žijú pred verejnosťou svoj dvojitý život. Nechcú totiž, aby sa ich skutočný obraz stal predmetom diskusie väčšinovej verejnosti - ich elektorátu. Preto pán Mečiar nemá rád rozhovory o Elektre a o svojom bohatstve. Preto kŕmil národ spevom o neubližovaní a tým, že má len korzičku. Preto si pán Slota krkolomne "prenajíma" hmotné dobrá svojich priateľov založené a fundované ním samým ako nástenkové štátne léna. Preto sa nechal v prítomnosti kamery okázalo odviezť z tlačovky po posledných škandáloch na Fabii. Preto premiér Fico chce budiť na verejnosti dojem expresívneho proletára, aby sa od neho proletári, roľníci a pracujúca inteligencia neodvrátili. On chce aby sa títo jeho stranami a vládami ošklbaní chudáci s ešte väčšou dôverou túlili k jeho zachmúrenej fotografii. Preto nechce aby vedeli, že sa vozí na neproletárskych autách a že jeho syn chodí do buržoáznych škôl.
Keby priemerný Slovák a Slovenka videli na vlastné oči ako si títo traja páni žijú, možno by im od závisti aj nejaký ten hlas nedali. Slováci akosi inštinktívne nemajú radi boháčov. Myslia si, že všetci sú takíto. Iných zrejme akosi zatiaľ ani nespoznali. Prečo je to však tak? Sú všetci boháči amorálni? Prečo sa bohatí za svoje peniaze a životný štandard hanbia? Preto, že neboli zarobené poctivo? Tým poctivým to predsa nikto nebude závidieť. To je môj osobný názor.
Ak sa bohatí Slováci dostali k peniazom a majetkom tak, ako sa k nim dostali páni Mečiar a Slota, právom sa za to hanbia. Ak sa za materiálne pomery v akých žije pán premiér Fico a jeho família začína hanbiť aj on a chce ich pred verejnosťou utajiť za cenu zmeny tlačového zákona, hovorí to len jedno. Nezadržateľne sa na svojich koaličných lokajov svojimi spôsobmi doťahuje. Informovanejší hovoria, že je však o pár dĺžok pred nimi. Machiavelliho má totiž lepšie prečítaného ako jeho kumpáni. Zdá sa, že pán premiér vie, že má od čnostného človeka ďaleko. O to usilovnejšie však pracuje na tom, aby sa takým všetkým zdal. Problémom nie je to, aký pán premiér naozaj je. Problémom je to, že chce vyzerať inak, aký naozaj je. On je šéfom tohto orchestra. Andersen o tom už veľmi dávno napísal taký archetypálny príbeh o nahom cisárovi.
Štipendium sem, štipendium tam... Ako sa volá? Aha, fico... Prípad. Sociálny? Demokrat? Má niečo pán premiér už aj proti pánovi ministrovi Mikolajovi, že neverí jeho národným školským ustanovizniam? Odvolať? Koho? Načo?
Autor tohto textu je bývalý stredoškolský a vysokoškolský pedagóg . Toho času na rodičovskej dovolenke.
