Verejné slávnosti, výročia, kamery, agentúrne správy. V popredí stoja tí, ktorí majú potrebu ukázať svojim stúpencom ako aj odporcom, že sú to práve oni, ktorí stoja v popredí. Bolo veľmi zaujímavé dívať sa na tváre slovenských verejných činiteľov počas bohoslužby v Černovej pri oslavách 100. výročia černovskej tragédie.
Bolo zaujímavé videť tam ľudí, ktorí sa tam zhromaždili a so symbolmi slovenskej štátnosti navonok ukazovali svoju lásku k vlasti. Dnes, keď to nikoho nič nestojí. Miestna aj „slovenská" cirkevná honorabilita si nedala ujsť príležitosť ukázať, kto v jej radoch tvrdí muziku. To, že sa „pred kamerami" neobjavil košický arcibiskup Alojz Tkáč, na území arcidiecézy provincie ktorého sa slávnosť konala je možno len symbolický detail.
To, že slávnostnej bohoslužbe predsedal pán arcibiskup Sokol, ktorý v jednom šíku s mocnými tohto štátu kooperatívne stál aj na tribúne bol tiež len symbolický detail. Napadlo mi, že to je len ďalšie dokresľovanie vlastného autoportrétu tohto metropolitu bez metra i bez polis. Kto by to už komentoval. Škodlivý liberalizmus a staré dobré časy, kedy sme žili na úrovni. Na záver prenosu trochu úsmevné, trochu prorocké titulky. Účinkovali: a nasledovali mená hlavných postáv z bohoslužby celebrant: J. S., kazateľ: F.T. a ďalší. Ježiš Kristus medzi účinkujúcimi nebol. Ani v titulkách a zdá sa mi, že sa tam ani reálne neunúval. Nevyzeralo totiž, že by sa tam to zhromaždenie zišlo v jeho mene. Prečo by teda mal medzi nimi byť.
V Lukášovom evanjeliu povedal tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. Farizej bol spokojný a vo svojej modlitbe vraj hovoril: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého čo mám..." Nie som liberál, spolupracujem s každým režimom, robím pre dobro mojej cirkvi čo len môžem, chránim svedomie národa, podpisujem zmluvy so štátom i s jeho bezpečnostnými službami. „Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu pozdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: Bože buď milostivý mne hriešnemu." Ježiš vraj podľa Lukáša vtedy povedal: „Hovorím Vám: Tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený".
Určite nie je celkom fair stavať povýšenectvo farizeja a mýtnikovu poníženosť jednoznačne proti sebe. To, čo chýba mýtnikovi vidí každý - bol to podvodník. To, čo je zlé na farizejovi, vidí málokto. Je si istý sám sebou, svojou šikovnosťou, plnením svojich náboženských povinností, konvencií, samoúčelných a bezduchých náboženských cvičení. Nevníma však ako deficit alebo nebodaj ako hriech to, ako sa povýšenecky stavia do úlohy sudcu pohŕdajúceho inými opravdivo a pokorne hľadajúcimi "liberálmi a mýtnikmi."
Schopnosť osobného vzťahu, ktorý vychádza zo srdca, schopnosť cítiť so slabými a nedokonalými ľuďmi, schopnosť ľudského, nielen okázalého rituálneho kamerám vystaveného odpustenia. Každé spoločenstvo potrebuje okrem funkčnosti inštitúcií a vnútornej organizácie podľa predpisov a pevných pravidiel aj srdečné a otvorené vzťahy, život v pravde, spolucítenie a odpustenie. Až oni umožňujú a otvárajú cestu srdečnej a ľudskej atmosfére. Dokonca to platí aj pre tých čo sedia pri slávnostných bohoslužbách na popredných či dokonca aj predsedníckych miestach. Aspoň ja som si to vždy myslel.
Dnes bolo výročie vzniku Prvej česko-slovenskej republiky. Nezachytil som žiadne národné slávnosti, zhromaždenia (vraj kdesi v Bratislave sa konal menší OKS happening) či niečo podobné. Ako to hovoril TGM? Ježiš nie cézar?
