Uvažoval som minulý týždeň ako a či vôbec reagovať na to, čo sa odohralo na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede 1. novembra 2008. Razantný zákrok voči exstrémistickej skupine fanúšikov „zjednotil" slovenskú politickú scénu. Vedľa ostal len Pál...
Hľadanie dôkazu, podľa ktorého zákrok proti fanúškom na domácej tribúne bol odôvodnený a primeraný však trvá, trvá a trvá. Pán minister Kaliňák išiel dokonca tak ďaleko, že priznal, že kto chce dôkaz vidieť, tak ho vidí, kto nechce ho nevidí. To začína pripomínať iný prípad. Spomínate si na Hedvigu...? Ale on ten dôkaz určite má. Ja mám zatiaľ toto.
Na záberoch z Dunajskej Stredy som videl aj tieto symboly slovenského fašizmu. Na obrázku je oficiálna zástava, ktorú počas druhej svetovej vojny používala neslávne známa Hlinkova garda. Jej pohotovostné jednotky sa výrazne angažovali v spolupráci pri potláčaní demokratických slobôd a ľudských práv jednotlivcov a menšín počas obdobia Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945.
Takto sa pripravovali fanúšikovia Slovana Bratislava podľa obrazového záznamu, ktorý som pripojil na koniec tejto reflexie na pochod Dunajskou Stredou. Plní nadšenia dvíhali túto vlajku reprezentujúcu to najhoršie čo sme kedy „doma mali".
Počas pochodu Dunajskou Stredou pochodovali s inkriminovanou vlajkou chlapci zo Slovana pod ochranou ozbrojencov. Na čele sprievodu ako to vidno na zázname išlo ozbrojené vozidlo, za ním ozbrojenci slovenskej polície a za ním s rozvinutou gardistickou vlajkou slovenskí fašisti. Pod ozbrojenou ochranou polície....
Na štadióne v slovanistickom sektore k tejto gardistickej vlajke pribudli ešte ďalšie dve či tri. Vidno ich na obrázku vpravo nad písmenami O U T na transparente.
Tu je ešte jeden detail. Trochu som sa pohral s týmito obrázkami zo záznamu Eugena Kordu, ktorý pre úplnosť pridávam.
Je úplne správne s nulovou toleranciou pristupovať k všetkým formám vandalizmu a protispoločenského správania. Po zákroku v sobotu v Kráľovskom Chlmci proti uniformovaným maďarským provokatérom som si však povedal, že „možno" si tento slovenský fašizmus nikto nevšimol. Preto som si dal trochu prácu a píšem tento blog o slovenských fašistoch medzi slovanistickými fanúšikmi.
V apríli vznikla OI Nechceme sa prizerať. Vtedy keď gardistické symboly použil na dekoráciu bohoslužobného priestoru počas zádušnej omše pán arcibiskup Ján Sokol. Pred blumentálskym kostolom holohlaví chlapci z Pospolitosti rozdávali modlitbové protisovské letáčiky.
Hovorili sme o tom, že tým cirkevní predstavitelia nastavujú nebezpečné štandardy. Vtedy sa nikto zo zodpovedných neozval k téme, nekonala sa vládna ani cirkevná tlačovka. Zaznamenali sme niektoré alibistické reakcie smerujúce k tomu, že ide o vnútornú záležitosť cirkvi... K dnešnému dňu táto iniciatíva má podporu 1804 ľudí, ktorí podporu vyjadrili aj svojimi podpismi. Iní by nás síce podporili, no myslia si, že iniciatíva má proticirkevný zámer. Nemá. Impulz však vtedy dalo práve bohoslužobné zhromaždenie na ktorom bol vedúcou osobnosťou pán arcibiskup Sokol a generálny vikár a číslo 2 bratislavskej diecézy pán Formánek. Oficiálne orgány štátu záležitosť prešli hlbokým mlčaním. OI Nechceme sa prizerať sa aj teraz uchádza o podporu tých, ktorí s týmito javmi nesúhlasia. Napíšte na aomega@aomega.sk. Pridajte svoje trvalé bydlisko a meno. A pošlite - ak s tým súhlasíte tento text aj ďalej.
Tento trend skrytej rehabilitácie slovenského fašizmu totiž pokračuje. Je dobre, keď sa k fašizácii spoločenského života vedia naši predstavitelia vyjadriť (ozvali sa už aj predstavitelia rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi). Aj keď ide len o našich južných susedov. Na začiatok dobré. Fašizmus je nadnárodným zlom. Je však potrebné vidieť a povedať, že fašistov máme aj na slovenskej strane.
Predseda vlády môže zakázať aby sme videli súvislosť medzi účasťou SNS vo vláde a radikalizáciou tejto problematiky v spoločenskom živote od roku 2006. Vtedy sa stali súčasťou koaličného zoskupenia SR práve tí , ktorí majú v novodobej histórii Slovenska takú povesť ako Jobbikovci v Maďarsku. To by sme sociálnemu demokratovi Robertovi Ficovi pri hľadaní zodpovednosti za to, čo sa okolo nás deje nemali zabudnúť. Pri posledných kvapkách napĺňajúcich nebezpečný pohár národnostnej nenávisti je potrebné hovoriť aj o tom, kde sa to začínalo plniť.
Slovenskí fanúšikovia bez následkov niesli gardistickú vlajku v sprievode ťažkoodencov platených z našich daní. Ponesú za to niekedy následky? „Vypočuje" ich okrem ulice aj polícia?
