Naše stretnutie začal konštatovaním: "Ja som ako tá moja cirkev. V kríze a veľmi rýchle stárnem. /.../ Ako človek cirkvi, žijem životom cirkvi /.../". Mierne som mu chcel protirečiť, lebo jeho kríza a starnutie je plné stretnutí, dynamických pohľadov a odvážnych výpovedí na témy, ktoré iní ľudia cirkvi obchádzajú mlčaním. Volanie po konštruktívnom prístupe po kritických slovách nám ukazuje, že nie je potrebné stavať na zelenej lúke. Stačí možno vnímať a spracovať zážitky a skúsenosti toho prenasledovania, ktoré v ľuďoch viery zmobilizovalo to najlepšie v nich tak, že to premenili na službu a otvorenosť ducha smerom k ľuďom okolo nich. Či už "chodia, alebo nechodia do kostola".
O sebe, živote a súvislostiach...
Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani ako skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, kde si urobil štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď. V roku 1969 počas Dubčekovej éry dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, dokončil teologické štúdiá a pápež Pavol VI. ho 17. 5. 1970 v ríme vysvätil na kňaza.
O chudobných, ktorých máme medzi sebou ...
O cirkvi, ktorá "lieči" choroby tohto sveta ...
Anton Srholec sa stará o dôstojné bývanie marginalizovaných ľudí a stále viac sa hlásia k nemu i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, cirkvi, alebo inak inými "odsúvaní" či "odkladaní" občania. Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v Podunajských Biskupiciach, za ktorý nesie zodpovednosť.
V domove zvanom RESOTA je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a ďaka dobrodincom.
Ja som otca Antonia zažil prvýkrát niekedy v roku 1987, keď som bol na príjímačkách na vysokú školu. Išiel som okolo Blumentálu a on sa tam na tie časy pomerne nekonvenčne prihováral ľuďom svojím pokojným hlasom. Tak ako vtedy, aj tentokrát to bol osviežujúci rozhovor. Niečo z neho snáď dýcha aj cez tento obrazový a zvukový záznam. O iných dobrodružstvách otca Antonia a jeho priateľov sa môžete dočítať aj na tejto stránke, alebo niekedy v budúcnosti pri inej príležitosti aj na tomto blogu.
Anton Srholec sa aktívne zúčastňuje aj na práci Konfederácie politických väzňov a je jednou z jej vedúcich osobností vstupujúcich aktívne do spoločenského diskurzu. Svedok a učiteľ.
Späť k nadpisu... Iná cirkev? Na otázku, či je to možné alebo potrebné sa ponúka odpoveď: Ona je už tu, už jestvuje - v Podunajských Biskupiciach, Žakovciach, na Luníku IX, v seneckej Betánii a určite aj na mnohých iných miestach. Pomaly sa dostáva aj k slovu. Kedysi sa volala podzemná, neskôr ju volali umlčaná. Prívlastok tejto "inej" komunity sa zaiste časom tiež nájde.
Ako by ste ju nazvali vy...?
