reklama

Kresťanský alebo národný blok...

Diskusia o tom, kto je národnejší sa rozbehla. Pán Slota venoval peniaze na opravu kostolíka v Černovej. Preto je národnejší ako KDH. Diskusia o tom, kde na to SNS vzala by bola diskusiou na inú tému. Národná diskusia sa na obidvoch stranách dunajského nábrežia priostruje. KDH aj SNS sa možno nakoniec na otcovi národa dohodnú. Bez historicko-etického poohliadnutia však ostane aj táto diskusia len žabomyším sporom o to, kto je slovenskejší. To, do akej miery tento spor urobí slovenskú spoločnosť lepšou a zodpovednejšou je otázne. Výročie prijatia tzv. Židovského kódexu 9. septembra v roku 1941 slovenskými štátnymi orgánmi obišli obidve politické zoskupenia hlasným mlčaním. Tým sa implicitne samozrejme niekam zaradili. Kto bližšie sleduje homofóbne či xenofóbne vyjadrenia predstavitelov KDH či SNS zistí, že pri tendencii odpúšťať zakladateľom majú obe skupiny potenciál na spoluprácu. Obsahovú určite. Forma sa dá ešte dohodnúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
... dejiny ...
... dejiny ... (zdroj: archív)

Trochu som sa zamýšľal v súvislosti s protižidovským zákonodarstvom prvej Slovenskej republiky nad vzťahom úlohy jednotlivca a inštitúcie. Zvláštny nádych dostáva táto úvaha v súvislosti s faktom, že prezidentom totalitného Slovenského štátu bol úradný predstaviteľ nie bezvýznamnej inštitúcie - kňaz rímskokatolíckej cirkvi a doktor morálnej teológie. Ako "insider" si dovoľujem ponúknuť verejnosti túto moju ako inak - súkromnú reflexiu. V hre sú teda inštitúcie - cirkev, štát, prezident, kňaz a či bánovský farár a určite aj človek Jozef Tiso. Úvaha je to náročná, nenárokujem si na posledné slovo. Nemci hovoria v takýchto prípadoch o Grattwanderung... - "hrebeňovke" či pohybe na ostrí noža.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miera zdravosti systému je objektívne merateľná a relevantným spôsobom reprezentovaná jeho exponentmi a inštitúciami. Z kresťanskej perspektívy možno preto povedať, že jej mierou je súzvuk teórie - v cirkvi ortodoxie ako správnej náuky - a praxe - ortopraxie ako správnych životných postojov v praxi. Každý spoločenský a politický organizmus má svojich nositeľov. Miera podielu zástupov na legislatíve a exekutíve zvyšuje mieru zodpovednosti zástupov za to, čo sa v systéme deje. Kde je miera demokracie vyššia a systém má možnosti sebaočisťovania pri pretrvávaní kontinuity ideálu a jeho neustálemu dolaďovaniu, tam takýto systém nenaráža na odmietnutie, naopak kultivuje sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri diskusii o prvej Slovenskej republike sa niekedy paušalizujúco a škodlivo hovorí o kresťanstve a cirkvi en bloc. Rovnako zavádzajúce sú zužujúce diskusie o jednotlivcoch - o „nejakom" kňazovi či „nejakom" pápežovi. Potrebné je analyzovať postoje konkrétnych ľudí v historických kontextoch na istej úrovni reflexiie a dejinného vývoja. Uvažujeme o konkrétnych ľuďoch, ktorí mali konkrétnu zodpovednosť v danej historickej chvíli v Európe za niekoľko miliónov a na Slovensku za niekoľko desiatok tisíc životov.

Nebudem sa púšťať do celosvetovej analýzy. Na Slovensku boli všetky podmienky na koherentný postoj katolíckej hierarchie k tomu, čo sa dialo v Európe a v strednej Európe v čase druhej svetovej vojny. Nič také sa neudialo. Vnímame len úradnou cirkvou „nepotrestaného" klerika - ašpirujúceho vo vedomí istej skupiny dokonca na „svätorečenie". Vnímame v tomto konkrétnom prípade síce cez legáta Burzia dohovárajúceho, no v konečnom dôsledku mlčiaceho pápeža Pia XII. a podobne mlčiacich slovenských biskupov. Jeden z nich - J.E. Ján Vojtaššák - bol dokonca aj členom poradného (vraj formálneho) štátneho orgánu - štátnej rady. V inštitucionálnom usporiadaní rímskokatolíckej cirkvi sú práve oni jediní plnoprávni reprezentanti systému. Oni sú jeho jedinou legislatívnou, výkonnou, súdnou aj kontrolnou mocou. Pri takej prepracovanej štruktúre akou je katolícka cirkev je veru čírym alibizmom hádzať zodpovednosť na "nejakých" chybujúcich jednotlivcov. Ešte pokryteckejšie je hovoriť, že hlavným problémom Dr. J. Tisu je to, že bol rímskokatolíckym kňazom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovoríť o poľahčujúcich okolnostiach, či historickej nevyhnutnosti postojov slovenského prezidenta v konkrétnej situácii je na Slovensku často ťažké hlavne preto, lebo často sa hovorí o symptómoch a nie o príčine takéhoto stavu. Príčinou nie je ani tak vykonávanie moci v danej inštitúcii - konkrétne v rímskokatolíckej cirkvi. Príčinou je moc samotná. Aká je úloha a samotné poslanie duchovnej autority a poslanie takej inštitúcie, ktorá je svojou podstatou predurčená na iné ako mocensko-politické zápasy, no napriek tomu sa do týchto zápasov púšťa? Musí potom prirodzene prijímať aj zodpovednosť za úspechy aj neúspechy v takýchto zápasoch. Slovenský prezident stál v druhej svetovej vojne na strane, ktorú si sám vybral. Jeho spojenec a veľký brat Nemec vojnu prehral. Niet dôvodu pochybovať o tom, že kňaz Jozef Tiso by sa bol býval podriadil autorite svojho biskupa, ak by ho ten o to žiadal. V inom prípade by ako "neposlušný" vztiahol na seba príslušnú sankciu kanonického práva a inštitúcia cirkvi by ostala politicky, kanonicky a dovolím si povedať aj morálne "čistá". Ani jedno ani druhé sa nestalo. Preto je zbytočné sa diviť, prečo spolu s kňazom J. Tisom sa dostáva pri diskusiách "do reči" v nepriaznivom svetle aj celá súdobá slovenská rímskokatolícka cirkev.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nehovorme však o kresťanstve ako celku ani o cirkvi ako jednoliatej inštitúcii. Hovorme nielen z metodických ale aj z praktických dôvodov iba o jeho časti - a to vyššom klére. Cirkev je totiž skutočne komplexný a mnohovrstevný organizmus. Vyvarujeme sa „weisovských" zjednodušení a napriek tomu ostaňme otvorení kritickému skúmaniu.

Mnohí bežní kresťania - katolíci - ako jednotlivci predsa počas II. svetovej vojny mnohých svojich židovských spoluobčanov aj zachraňovali. Podobne aj evanjelici a ostatní. Iní bežní kresťania v tom istom čase boli členmi pohotovostných oddielov HG. Je veľmi potrebné sa v tejto diskusii zdržať zovšeobecňujúcich súdov.

Som presvedčený, že veriaci človek na koherentný postoj zodpovedne veriaceho a žijúceho človeka nepotrebuje zaštítenie inštitúcie. Inštitúcia, ktorá ako taká odobruje neetické konanie, ktoré by jednotlivec nikdy bez vážnych zábran nepripustil, ovplyvňuje spoločenské vedomie a môže znecitlivieť aj vnímavosť jednotlivca. O tom vie sociológia svoje. Jednotlivec by si zrejme bez inštitucionálneho zabezpečenia svojej bezúhonnosti - ako člen NSDAP, Gestapa, POHG, KGB, ŠtB, Stasi, KSS, SIS... - nemohol veľa dovoliť. Inštitucionálne krytie mu zabezpečuje oporu a niekedy aj beztrestnosť.

Je nepochybne rozdiel zdôvodňovať svoje konanie osobnou zodpovednosťou pred Bohom, a rozdiel zaštiťovat svoje neetické konanie inštitucionálnou a následne aj Božou autoritou. Jedno smeruje k interiorizácii a zduchovneniu človeka, druhé k jeho expanzívnemu militarizmu a náboženskému fundamentalizmu. Na Slovensku aj v univerzálnej cirkvi sme boli svedkom jedného aj druhého. Maximilián Kolbe a Jozef Tiso boli koniec koncov súčasníkmi. Kam smerujú prekáračky KDH a SNS je hádam tiež zrejmé... Každému?

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  235
  •  | 
  • Páči sa:  1 260x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu