Ak som sa pri uchádzaní o akékoľvek zamestnanie prepracoval až k pracovnému pohovoru, spravidla výrazne najvyšší podiel času pohovoru zabrala tá časť môjho životopisu, ktorá je spojená s faktom, že som študoval teológiu. Predstava, že teológiu študujú len tí, ktorí sú kňazmi je na Slovensku odôvodnená. „Full time"-oví študenti teológie sa spravidla stávajú kňazmi a zvyšok života prežijú na cirkevne „okolíkovanom" území a zamestnanie nezvyknú meniť.
Ak sa už len napríklad v susednej Viedni seminaristi, ktorí sa snáď jedného dňa stanú kňazmi, stretávajú na univerzitnej pôde so študentami, ktorí chodia na prednášky na témy, ktoré ponúka vo svojich kurzoch katolícka teologická fakulta, u nás je to „inak". Budúci právnici, lekári, učitelia, ekonómovia či lekári tam majú záujem aj možnosť vnímať teológiu ako vedu, ktorá ponúka reálne odpovede na aktuálne otázky, ktoré interdisciplinárne súvisia s tým čo budú robiť oni. Na prednáškach sedia v jednej lavici „chlapci aj dievčatá" a počúvajú, čo im profesori hovoria. Slovenskí (pro)cirkevní „analytici" hovoria, že to je dôvod prečo majú tak málo tých, ktorí sa nakoniec stanú aj kňazmi. Nuž nie o tom som chcel písať... Možno inokedy. Nateraz len krátko: ak odpovede na otázky, ktorými sa zaoberá „slovenská" cirkevne schválená teológia prestanú mať zmysluplný dopad na fungovanie spoločnosti tak pravdepodobnosť, že o činnosť vidieckych šamanov v sutanách budú mať postupne záujem len nedoslýchavé babky demokratky, prudko stúpne.
Na stránke Artfora sa objavila prvá recenzia knihy, ktorá práve dnes vychádza. Je v nej aj spomínaný prvý text publikovaný v lete 2007 na tejto stránke. Sú tam aj iné texty, ktoré som zavesil len na moju osobnú stránku. Je tam aj niečo z toho, čo vzniklo pri iných príležitostiach, no s tlačiarenskou čerňou sa to nestretlo. Blog sa stal pre mňa oknom do sveta, z ktorého som „odišiel". Veľa ľudí sa pýtalo, prečo som odišiel z cirkevnej služby, prečo som opustil „moje kňazstvo".
Nuž a veľa ľudí aj pod týmito blogmi mi to odvážne z tieňa anonymných nickov vyčíta. Niektorým som už stihol odpovedať aj osobne, mnohí si odpovede našli v mojich textoch či nemilosrdných diskusiách pod nimi. Cesta, po ktorej kráčam, nie je pre každého a je to moja cesta. Som rád, že som na nej stretol blog.sme.sk a ľudí, ktorí tieto texty čítajú. Náhodne či pravidelne. V knihe nájdete vy ale aj tí, čo blogy nečítajú, odpovede na otázky, ktoré možno máte. Určite sa objavia aj nové. Moji priatelia Anton Srholec a Dušan Jaura pridali k mojim slovám v úvode a závere zopár svojich reflexií. Skvelé obrázky priateľa Fera Guldana dali knihe to, čo blogy nemajú. Sú to nové reflexie nad umeleckou skratkou vloženej do Ferových perokresieb.
Lucia Piussi nazvala svoju recenziu Kocúr ako čierna ovca: veľmi pekný názov. No aj čierna ovca má len biele mlieko, nie? Vám mojim trpezlivým čitateľom ďakujem za trpezlivosť s nedokonalými „blogovými" skratkami. Verím, že o tom, že to myslím aj so svojou „kritikou" úprimne, už nemusím nikoho presviedčať. Na to „šarlátové písmenko" v mojom CV som si už trochu zvykol. Ďakujem Artfóru za príležitosť a peknú knihu. Som ďaleko od Bratislavy, no už som si ju objednal.
