Cirkev sa podľa pápežových slov v tomto jeho poslednom prejave na nemeckej pôde nemá prispôsobovať svetu ale má sa neustále vzďaľovať od sveta aby naplnila svoje poslanie. Musí takpovediac byť odpútaná od sveta. Práve táto rovina diskusie bola témou, ktorá od štvrtku do nedele zamestnávala tých, ktorí, návštevu pápeža v Nemecku sledovali. Komentátori serióznych médií opakovane tlmočili očakávania obetí zneužívania mladistvých kňazmi a následného utajovania tohto zločinného konania.
Konferencia biskupov Nemecka uzavrela túto kapitolu spoluprácou pri okrúhlom stole. Okrúhly stôl organizovala spolková vláda. Biskupi rozhodli aj o jednorazovom odškodnení v dokázaných prípadoch zneužívania. Sumou 5000 euro pre každú obeť sa rozhodla Nemecká konferencia biskupov ukázať, že nesie zodpovednosť za minulé zločiny a pochybenia. V prípadoch, ktoré ešte neboli premlčané prebieha ešte riadne vyšetrovanie a podozriví ešte môžu byť postavení pred súd a niesť aj trestnú zodpovednosť za svoje amorálne konanie.
O škandáloch len neverejne a potme
Je jasné, že okrem slov ľútosti, ospravedlnenia či jednotného „bolestného" sa obete zneužívania domáhali aj čohosi viac. Chceli hovoriť s pápežom o systémovom riešení prístupu k sexualite, zodpovednosti Vatikánu či o dvojitej morálke v radoch duchovenstva. Benedikt XVI. verejné rozhovory na tieto témy nepripustil. V Erfurte sa v piatok večer 23. septembra stretol s obeťami zneužívania rímskokatolíckymi duchovnými. Podľa agentúry Associated Press počas stretnutia s dvoma ženami a troma mužmi ich Benedikt XVI. uistil, že predstavitelia cirkvi sú odhodlaní prijať účinné opatrenia na ochranu detí pred zneužívaním. Stretnutie s obeťami zneužívania sa konalo po zotmení čo dodalo celému uisteniu skutočnú vážnosť.
Sprievod s blikajúcimi policajnými autami pod rúškom tmy a bez následnej prítomnosti kamier a mikrofónov na stretnutí... To bolo v jasnom protirečení so stretnutiami za bieleho dňa, pri ktorých sa Benedikt XVI. nechal vidieť aj počuť. Na stretnutie so zástupcami platformy obetí zneužívania a jeho následného utajovania si pápež čas nenašiel. Podobne ostalo formálne nepovšimnuté Memorandum profesorov a profesoriek teológie ku kríze v katolíckej cirkvi, ktoré iniciovali tri stovky nemeckých profesorov a vysokoškolských učiteľov na teologických fakultách. Od začiatku roku ho podpísali desaťtisíce veriacich. V Erfurte pomerne chladne okomentoval očakávania nemeckých luteránov ohľadom spoločnej eucharistie. Témy si teda počas svojej návštevy Nemecka určoval Benedikt XVI. Hovoril o tom, o čom chcel on. Hovoril a konal tak, ako si to naplánoval.
Životná realita a pápežova zdvorilosť
Na letisku v Berlíne Benedikta XVI. privítal spolkový prezident Christian Wulff s manželkou a kancelárka Angela Merkelová. Christian Wulff je katolík, ktorý sa rozviedol a žije v druhom manželstve so svojou terajšou manželkou. Takto sa pápež stretol s jednou z otázok memoranda hneď na letisku v personifikovanej podobe. Situácia katolíkov, ktorí sa rozviedli a žijú v druhom manželstve je už dlhšie predmetom diskusie. Povoliť alebo nepovoliť im pristupovanie ku sviatostiam? Postoj Benedikta XVI. je jasný. Prezident Wulff sa ho na to snažil vo svojej reči upozorniť. Márne. Pápež sa ako hlava štátu o osobný život prezidenta nezaujíma. Ale bol inak voči nemu zdvorilý. Na letisku v Lahri sa mu pri rozlúčke pekne poďakoval za láskavé slová.
Angela Merkelová je okrem toho, že je druhýkrát vydatá aj protestantka. Pre dokreslenie celej situácie bude dobré uviesť možno aj to, že dnešná nemecká kancelárka vyrástla v NDR v rodine evanjelického duchovného. Jej mama ako manželka duchovného si nenašla v NDR prácu a bola tak len ženou v domácnosti. O cene kresťanských postojov vo Východnom Nemecku hovorí jej životný príbeh.
Prejav v Ríšskom sneme a príhovor k angažovaným katolíckym laikom rámcovali mediálne skvele zvládnutú udalosť štátnej návštevy Benedikta XVI. v Nemecku. Pekné počasie dalo vyniknúť skvele zorganizovaným bohoslužbám. Stretnutia s protestantmi, ortodoxnými kresťanmi, predstaviteľmi židovskej ako aj moslimskej komunity neprekročili zdvorilostný rámec. Jozef Ratzinger tentokrát nevyvolal žiadne nedorozumenie. Očakávania či nepriame nabádanie ku krokom, ktoré by posunuli ekumenický dialóg smerom k väčšej otvorenosti rímskokatolíckej cirkvi voči protestantom označil pápež za neprimerané. Hovoril o falošnom očakávaní akéhosi ekumenického darčeku, ktorý však on nepriniesol. O viere sa vraj nevyjednáva. To, že on už všeličo vyjednal napríklad s anglikánmi či lefevbristami taktne pomlčal. Volanie po rozhovore o možnosti spoločnej eucharistie katolíkov a protestantov ostalo nevypočuté. Riešenie ostalo aj naďalej v nedohľadne. Namiesto toho dvorní komentátori posmešne konštatovali, že progresívne a kritické hlasy Jezuitov či iných katolíkov vyzneli naprázdno.
Úspech alebo neúspech?
Na bohoslužbách, ktorým predsedal Benedikt XVI., zaznievala nemčina aj latinčina. Vysoko kultivovaná úroveň obradov bola orámcovaná skvelým slnečným počasím. Vkusne pripravené pódiá, hudobný sprievod a meditatívne príhovory pápeža privádzali k úvahám o podstate kresťanskej viery, o potrebe prehĺbenia kresťanského spôsobu života, o nevyhnutnosti naplniť vyprázdnené formy skutočným obsahom. Medzi miništrantmi vo Freiburgu boli aj dievčatá. S týmto náznakom modernity mohli byť niektorí povrchní pozorovatelia spokojní. Moderný dizajn pódií, na ktorých vystupoval pápež vhodne dopĺňali na všetkých miestach, ktoré navštívil, tradičné kresťanské symboly a sochy miestnych svätcov.
Masová účasť katolíkov na stretnutiach s pápežom opticky prekonala kritické nálady a s nimi spojené očakávania, ktoré prinášali aj seriózne nemecké médiá. Tie hovorili o angažovaných kresťanoch pracujúcich v charitatívnej a sociálnej oblasti ale aj o tom, ako sa v súvislosti s budúcnosťou cirkvi spájajú aj očakávania reformy alebo aspoň ochota o nej hovoriť. Hlavným spúšťačom týchto nálad boli odhalené utajované prípady zneužívania ale aj verejný postoj odborníkov a profesorov teologických fakúlt volajúci po zmenách. Za posledný rok opustilo rímskokatolícku cirkev v Nemecku 180 000 katolíkov. Je to vzhľadom k počtu obyvateľov Nemecka veľa alebo málo? Odvážni kritici ostali skrotení pri pohľade na desaťtisíce nadšených katolíkov v Berlíne, Etzelsbachu, Erfurte či Freiburgu.
Z takmer 83 miliónov obyvateľov sa 34 % hlási k rímskokatolíckej cirkvi. 180 000 odídencov je takmer dvojnásobok počtu veriacich, ktorý sa zhromaždil na letisku vo Freiburgu na nedeľnej bohoslužbe. Najväčší zástup veriacich vo Freiburgu pri rannej nedeľnej omši dosiahol počet 91 000. Pri všetkých podujatiach, na ktoré mali nemeckí rímski katolíci prístup sa zúčastnilo okolo 300 000 veriacich. Pri odhadovanom počte 28 miliónov katolíkov v Nemecku to zase nie je tak veľa. Niečo viac ako jedno percento. Navyše pápežova návšteva Freiburgu bola propagovaná aj v susednom Francúzsku - v Alsasku. Štatistiky o tom, koľko účastníkov zhromaždení nebolo z Nemecka dostupné nie sú. Koľko ľudí sledovalo návštevu pápeža pri televíznej obrazovke je ťažko odhadnúť. A ešte ťažšie a trúfalejšie by bolo povedať, že televízni diváci sledovali pápežskú návštevu preto, lebo sa s ňou stotožňovali.
Pozitívnou stránkou bilancie pápežskej návštevy vo Freiburgu je napríklad to, že jej priebeh bol bezproblémový. Maltézski rytieri, dobrovoľníci, ktorých zorganizovali a ich sanitky spolu s políciou prispeli k tomu, že sa nič nepredvídané nestalo. 1200 dobrovoľníkov a asi 5000 policajtov sa vo Freiburgu o všetko vzorne postaralo. Za dva dni pápežovej prítomnosti vo Freiburgu bolo evidovaných 320 prípadov kedy účastníci zhromaždení potrebovali pomoc a šesť ľudí bolo prevezených do nemocničného ošetrenia.
Pápežské návštevy ako „eventy"
Ján Pavol II. sa stal prvým tzv. mediálnym pápežom. Jeho prítomnosť na verejnosti ostro kontrastovala so spôsobom akým sa svetu prezentovali jeho predchodcovia. Svetové dni mládeže, pri ktorých sa schádzajú zástupy mladých pútnikov z celého sveta sú ich skvelou ukážkou. Aj posledné stretnutie mladých rímskych katolíkov s pápežom v Madride ukázalo, že pri dobrej organizácii a dopravnom spojení sa vie na jedno miesto zhromaždiť veľké množstvo mladých katolíkov z celého sveta. Sú to zaujímavé fenomény, ktoré nevie v tejto miere ponúknuť žiadna iná kresťanská konfesia. Rozsahom sa mu podobajú azda len púte do Mediny.
Úloha pápeža pri takýchto stretnutiach je hlavne symbolická. Komunikuje organizačnú jednotu a zviditeľňuje podľa presvedčenia rímskych katolíkov Ježiša Krista. Je v katolíckom chápaní jeho pozemským námestníkom. Práve táto interpretácia pápežstva je problémom pre ostatné kresťanské komunity. Titul staviteľa mostov - pontifex - prebrali starovekí pápeži od rímskeho cisára. V pokonštantínskej cirkvi sa táto ambícia rímskeho biskupa nestretla s veľkým pochopením či porozumením. Aj biblické spisy hovoria o tom, že medzi ľuďmi a Bohom niet iného prostredníka či staviteľa mostov. A jediným kňazom, je sám Ježiš Kristus. Akákoľvek obeta, ktorú kresťania vykonávajú v symbolickom alebo reálnom zmysle je len sprítomnením obety Ježiša Krista. No aj toto je dôvodom mnohých teologických dišpút s disciplinárnymi dôsledkami. Pravdy viery sa počas storočí stali príručkou na kádrovanie heretikov a už dávno nie sú metaforickými alegóriami ako o nich písali Origenes či Svätý Augustín.
Preto spájanie akýchkoľvek zásadných očakávaní s takýmito masovými podujatiami je neprimerané. Rímskokatolícka cirkev na nich ponúka pohľad na zhromaždenia nadšených lojálnych veriacich, ktorí sa pri stretnutiach s pápežom necítia dotknutí potrebou komunikovať a riešiť svoje praktické postoje v bežnom živote. S pápežovými názormi nemajú problém, lebo s nimi bezvýhradne súhlasia. Racionálna pochybnosť o niektorých postojoch rímskokatolíckej cirkvi či iný spôsob kritického uvažovania sa nestretol ani v Nemecku s vecnou reakciou. Je považovaný za chorobu a výmysel ambicióznych a neuspokojených provokatérov s akademickými titulmi. Odpoveďou na artikulované prejavy krízy nie je podľa obhajcov nemennosti terajšieho systému fungovania vatikánskeho ústredia dialóg, ale zákaz akúkoľvek otázku vôbec položiť.
Pápež ako hlava štátu volá po úteku pred svetom...V meditatívne ladenom príhovore pápeža angažovaným laikom v posledný deň návštevy zaznelo, že cirkev sa má vzdávať prílišnej byrokracie a nemá sa pripodobňovať svetu. Benedikt XVI. to hovoril krátko predtým ako nasadol do jedného z áut kolóny opancierovaných Audi.
Do Ríma sa nevrátil na oslíkovi ale leteckým špeciálom. Nemecká biskupská konferencia prispela na návštevu sumou okolo 30 miliónov euro. V prepočte to znamená, že každý katolík prispel na návštevu pápeža sumou 1 euro. O ostatné náklady tejto štátnej návštevy sa podelila spolková vláda a jednotlivé spolkové krajiny, ktoré počas štyroch dní hlava cirkevného štátu navštívila.
Tí ktorí spájali s návštevou Jozefa Ratzingera v rodnom Nemecku očakávania ohľadom niektorých bodov memoranda volajúcich po štrukturálnych zmenách v cirkvi ostali sklamaní. Pápež síce hovoril o bezduchých cirkevných štruktúrach, no mal zaiste na mysli niečo iné ako autori memoranda. Volanie po prehodnotení vykonávania moci, niektorých otázok ohľadom organizácie farností súvisiacich s nedostatkom domácich kňazov, spôsobe slávenia bohoslužby, slobode svedomia v oblasti morálky a sexuálnej morálky či konzekvetnom riešení utajovania zneužívania mladistvých Benedikt XVI. jednoducho prepočul. Niektorí komentátori v tejto súvislosti konštatovali, že zákonodarcom v ríšskom sneme zaželal vnímavé srdce pri spravovaní krajiny a tvorbe zákonov. Sám však ukázal, že to, čo bude počúvať a o čom bude hovoriť, rozhodne on sám.
Monológy so stotisícovým publikom
Pre tých, ktorí pri prežívaní kresťanskej viery potrebujú aj konkrétne odpovede alebo aspoň náznak ich poctivého hľadania, skončila návšteva Benedikta XVI. rozpačito. Pre tých, ktorým stačí k viere pohľad na perfektne zorganizované pápežské akademické monológy to bol úspech. Mediálne to nemecký pápež v Nemecku nemohol zvládnuť lepšie. Polemika, do ktorej pápež nevstúpi vlastne neexistuje. Faktom je, že pápež dostal do ulíc a na svoje podujatia asi jedno percento z počtu katolíkov v Nemecku. Na to však nikto pri pohľade na jasajúcich ľudí v uliciach Freiburgu či pri pohľade na tlieskajúcich poslancov v Bundestagu nemyslel. Mať dnes v Nemecku v jeden deň na jednom mieste stotisícové publikum je stále závideniahodné. Je zaujímavé, že toto stačí aj Vatikánu na to, aby prehlásil návštevu Benedikta XVI. v jeho rodnej krajine za úspešnú.
Pápež a reforma cirkvi
Prezident Wulff aj kancelárka Merkelová ukazujú svojimi životnými príbehmi a postojmi, že na požehnanie Vatikánu sa čakať nemusí. Kto by na to čakal, nemusel by sa dočkať. Ľudia musia svoje životy žiť tu a teraz a nerátajú svoje životy na storočia. To je tichá lekcia, ktorú títo dvaja nemeckí kresťania ponúkli pápežovi a svetu. Duchovní dediči Martina Lutera snáď oslávia 500 rokov reformácie so vzpriamenou hlavou a hrdo oprášia svoje duchovné dedičstvo. Benedikt XVI. predviedol, že napriek slovám o duchovnej obrode a návrate k skutočnému obsahu kresťanskej viery vie, že okrem deklarovanej viery v Boha potrebuje aj neobmedzenú a nespochybniteľnú cirkevnú moc, o ktorú sa s nikým na tomto svete nemieni dobrovoľne deliť. Starobylé vyjadrenie o neustále sa reformujúcej cirkvi - ecclesia semper reformanda - ostáva aj naďalej platné. Každý si o jeho obsahu však aj naďalej myslí svoje. Kto chce cirkev reformovať, nemôže čakať, že mu v tom bude pomáhať pápež. Alternatívy a možnosti sú otvorené.
Nemeckí kresťania ukazujú, že tam, kde inštitúcia a jej predstavitelia neponúkajú prijateľné riešenia, vedia si svoj vzťah k Bohu zariadiť aj sami. Cirkevný „outsourcing" riešení problémov kresťanov dnešného sveta a viera v osobného Boha sú už dávno osobitnými kapitolami. Kto sledoval návštevu Benedikta XVI. v Nemecku s otvorenými srdcom, ten si to všimol. Eventmakeri si však dali určite dosť námahy aby to ostalo tak v úzadí, ako sa len dalo. Konštatovanie dvorných „komentátorov", že 84 ročný pápež zvládol všetko napriek svojmu veku a únave nad očakávanie dobre, hovorí samo za seba. Bolo to jednoducho skvelé. Nemci nedostali odpoveď na otázky, ktoré smerom k pápežovi mali a radi by poznali jeho názor. Musia si poradiť sami. Počasie bolo pekné. Babie leto pokračuje.
