Po nedávnej správe o tom, ako vo Veľkej Británii počas náboženského obradu v chráme anglikánsky cirkevný úradník požehnal vzťah dvoch mužov sa o vzruch na letnom cirkevnom nebi postarala ďalšia správa. Pozíciu biskupov môžu zastávať aj ženy.
Toto je predsa len blog a nenárokujem si na vyčerpávajúce informovanie o tom, aká tŕnistá bola cesta žien v tzv. euroamerickej civilizácii k volebnému právu. Súvislosti prenikania žien do "výhradne mužských" povolaní sú tiež súčasťou viacerých štúdií či odborných publikácií.
Tí, ktorí sa súvislostiam spojeným s rozdelením tzv. rodových úloh venujú profesionálne, majú možnosť a priestor dokonca aj na Slovensku slobodne prezentovať výsledky svojho štatisticky podloženého výskumu toho, prečo majú zamestnávatelia iný meter na zamestnancov a iný na zamenstnankyne alebo napr. prečo sú ženy v tých istých pozíciách ako muži finančne znevýhodňovné pri odmeňovaní. Možno máte aj bežnú ľudskú skúsenosť so sexistickými názormi a vtipkovaním na adresu žien (v emancipovanejšom prostredí prichádzajú na pretras na striedačku aj mužské "nedostatky", čo ješitné mužstvo neraz ťažko znáša). Ja ju určite mám.
Podobný vývoj v chápaní úlohy ženy prebieha samozrejme aj v jednotlivýych cirkvách. Nie je to vývoj lineárny a priamočiary. Diskusie snažiace sa o porozumenie teologických ako aj kultúrno-spoločenských východídsk rôznych kresťanských spoločenstiev stále prebiehajú. Napríklad v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) bola prvá žena ordinovaná do kňazského úradu len pred 56 rokmi. Aj v rámci iných komunít sú názory na to, či ženy majú zastávať úlohy ordinovaných služobníkov cirkevných komunít rôzne. Oficiálna pozícia Vatikánu je jednoznačná. Stále jestvujú však nielen názory ale aj konkrétne aktivity, ktoré aj v rámci katolíckej cirkvi chcú "legalizovať" možnosť kňazskej vysviacky aj pre ženy. Práve preto bola vatikánska Kongregácia pre náuku viery motivovaná k vydaniu disciplinárnych smerníc upravujúcich takéto s učením katolíckej cirkvi nekonformné aktivity. Katolík (zrejme katolícky biskup), ktorý kňazskú vysviacku ženy realizuje aj žena, ktorá ju ako katolíčka prijme sú samotným aktom exkomunikovaní z rímskokatolíckej cirkvi. Pre toho(tú), kto túto organizáciu ešte berie vážne, je to vážne "usmernenie" aby to nerobil(a).
Pre objektívnu informovanosť je dobré povedať, že súčasná seriózna biblická veda a exegéza nevedia odvodiť nemožnosť kňazskej vysviacky žien z biblických spisov. Jednoducho sa tam o tom nehovorí. Aj preto sú v rámci kresťanstva možné rôzne interpretácie. Biblia vznikala v prostredí Blízkeho východu počas piatich storočí v priestore značne ovplyvnenom patriarchálnym vnímaním. Je preto logické, že sa do nej dostali predovšetkým súdobé interpretácie spoločnosti. Aj preto sú v niektorých pavlovských spisoch pomerne tvrdé vyjadrenia na adresu žien.
Zároveň však ten istý autor presahuje sám seba a hovorí o jednote a rovnosti všetkých na úrovni vyznávania viery v akékoľvek chápanie Boha, sociálnej situácie či privilégií alebo hendikepu na základe rodových rozdielov. Preto si dovolil povedať, že kresťania prekonajú tieto dovtedy polarizujúce zdroje napätí definitívnym zjednotením na základe pochopenia zjednotenia v Ježišovi Kristovi. Preto v tretej kapitole Listu Galaťanom čítame: Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi (Gal 3,28).
Na pozadí týchto interpretácií je zrejmé, že úloha ženy v cirkevnom spoločenstve podlieha ochote vidieť v nej rovnocenného partnera spoločenského, kultúrneho aj cirkevného diskurzu. Bez obmedzení a podmienok. Anglikánska cirkev urobila krok, s ktorým mnohí nesúhlasia dokonca ani vo vnútri ich spoločenstva. Mnohé hlasy hovoria dokonca o schizme, ktorá tomuto spoločenstvu hrozí. Po požehnaní partnerstva dvoch pastorov je to ďalšia výbušná téma. Anglikáni však majú na takúto debatu nielen právo ale cítia to aj ako povinnosť. Nespokojná skupina určite nájde svoj duchovný pokoj aj duchovný domov. Ordináciou prvej ženy do kňazskej služby pred rokmi nenastal koniec protestantizmu. Evanjelické a iné pastorky hlásajú Božie slovo, píšu teologické knihy, starajú sa o svoje rodiny - so striedavými úspechmi. Podobne to bude aj s prvými anglikánskymi biskupkami. To, že to vo Vatikáne a inde sledujú len s nevôľou je pochopiteľné. Čas však zastaviť nemožno. A - len tak mimochodom - stále viac ľudí sa Vatikánskej exkomunikácie až tak nedesí. Aj keď to podobné procesy a možnosť reflexie a diskusie značne spomaľuje. No ako hovorí Kazateľ: nie je to nič nové pod slnkom.
Oveľa čestnejšie by však v tejto situácii bolo keby všetci, ktorí majú na ordináciu žien do biskupských či kňazských služieb odmietavý názor, prestali v tejto situácii citovať Bibliu. Je to jednoducho cirkevná politika, zvyk, tradícia, vývoj a jednoducho to tak chcú. A nechcú z rôznych dôvodov aby sa to zmenilo. To, že v Ježišovom sprievode boli aj ženy či iné diskusie sú v tejto situácii len druhoradým argumentom. Na cirkevných ideológov nedostatočným. Jednoducho je potrebné sa podľa toho zariadiť a vedieť s týmto názorovým napätím žiť. Však ani v celom arabskom svete ešte stále nie je všeobecné volebné právo pre ženy samozrejmosťou.
Ako som to napísal v úvode, súvislosti prenikania žien do "výhradne mužských" povolaní sú tiež súčasťou viacerých štúdií či odborných publikácií. Dnes nikomu ani nenapadne, že by sa nedal ošetriť svojej lekárke, odmietol svoju profesorku, zosmiešňoval Mary Therese Winifred Robinson, odmietal predsedkyňu ústavného súdu, ignoroval anglickú kráľovnú či Margaret Thatcherovú len kvôli ich pohlaviu. Dôstojnosť a úloha ženy sa prejavuje v spoločnosti práve cez možnosti, ktoré dostane vtedy, keď jej schopnosti a predpoklady sú porovnateľné s akýmkoľvek iným "mužom". No to je už tak trochu iná téma. Anglikánom patrí rešpekt, že sa touto témou otvorene zaoberajú aj na cirkevnej pôde. Na záver možno ešte jedno trochu šteklivé konštatovanie: Ježišova matka Mária ešte stále nie je pre veľkú časť kresťanstva vzorom emancipovanej slobodnej židovskej matky, ale len bledomodrým gypsovým amuletom.
