Pochod za život, ktorý sa začiatkom septembra konal v Bratislave, opäť ukázal, že ultrakonzervatívne kresťanské spolky na Slovensku pracujú na vytvorení porozumenia s „katolíckym“ výsadkom v koalícii. Pestrá „kytica“ rečníkov na tribúne nebola len ukážkou rozmanitosti, ale aj signálom, že niektoré hodnoty sa tu začínajú ohýbať podľa politickej potreby.
Na tribúne stáli vedľa seba napríklad straník zo strany SMER, posledný križiak z KU, postavy zo Spoločenstva Ladislava Hanusa, muži v kňazských rúchach a predstavitelia angažovaných katolíkov v mene katolíckych mimovládok. Mediálni partneri podujatia organizovanom pod záštitou Bratislavskej arcidiecézy na banneri ponúkali celé spektrum čiernobielej slovenskej dúhy. Pozrite si fotografie. Od Katolíckych novín cez Postoj, Štandard, televíziu LUX až po "médium" Marker. Podľa blížiaceho sa dátumu schvaľovania novely ústavy to bolo jedno zo sprievodných podujatí úspešnej dezinformačnej kampane o tom, ako novela ústavy zmení Slovensko. Vraj k lepšiemu. Ako to dopadlo, vieme.
Každopádne je potrebné konštatovať, že pro-life aktivisti si dali záležať a zmoblizovali tých, ktorých zmobilizovať a motivovať potrebovali.
Môžu PROLIFE ľudia spolupracovať s kolaborantmi diktátorov?
To je otázka, ktorú si musíme položiť nahlas. Môže človek dosahovať dobré ciele zlými prostriedkami? Ak niekto tvrdí, že je proti potratom, ale zároveň podporuje trest smrti, nevie odsúdiť vojnového agresora a diktátora, ktorý posiela svojich občanov do vojny ako do mlynčeka na mäso – potom jeho postoj k životu nie je „pro-life“, ale len „pro-vlastná agenda“. Obhajovať život od počatia a zároveň mlčať pri umieraní detí v Mariupole či Gaze je morálny paradox, nie kresťanská zásada. Byť za život znamená byť za dôstojnosť každého človeka – nie len za tých, ktorí sa do nášho sveta ešte nenarodili.
Pápežova lekcia z dôslednosti
Tento rozpor pomenoval nedávno aj pápež Lev XIV. – a spravil to s jemnosťou, ktorá by mala byť inšpiráciou aj pre nás. Použil jednoduchý príklad: ak je niekto proti potratom, no zároveň podporuje trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie s migrantmi, nie je to skutočný „pro-life“ postoj.
Život je nedeliteľný. Nedá sa chrániť len jeho začiatok, ak zároveň akceptujeme zničenie jeho konca – či už na popravisku, vo vojne alebo v utečeneckom tábore. Pápež pripomenul, že tieto otázky sú komplexné a nikto nemá patent na pravdu. No dodal aj to podstatné: o čo sa máme usilovať, je stále väčšia miera vzájomného rešpektu. Pretože pravé učenie cirkvi nie je o odsudzovaní, ale o hľadaní cesty dopredu – spoločne, ako ľudia aj ako veriaci.
Život ako celok, nie ako argument
Slovensko dnes potrebuje viac než nové zákazy a nálepky. Potrebuje novú kultúru života – takú, ktorá si váži nielen nenarodené deti, ale aj tých, ktorí už žijú v chudobe, strachu, na úteku či v osamelosti. Byť „za život“ znamená stáť na strane človeka. Alebo ak niekto hovorí o tom, že je proti potratom ale zároveň súhlasí s neľudským zaobchádzaním s imigrantmi v USA, pápež rovnako nevie či to je skutočne „za život“. Sú to podľa neho veľmi komplexné záležitosti. Sám pápež pokorne hovorí o tom, že nevie, či niekto je schopný ohľadom toho obsiahnuť všetku pravdu.
Jedným dychom však hovorí, že o čo by sme sa mali snažiť je stále väčšia miera vzájomného rešpektu. Spoločne hľadajme ako ľudské bytosti aj ako občania USA alebo občania štátu Illinois a rovnako aj ako katolíci, ako sa detailnejšie pozrieť na tieto etické otázky aby sme našli cestu dopredu aj ako cirkev. Učenie cirkvi je na každú z týchto tém veľmi jasné,“ uzavrel Lev XIV.
Nezamýšľané dôsledky alebo zámer?
Dôsledky tejto novely Ústavy SR sú nedomyslené možno ako “nezamýšľané”. Ja si však myslím, že pozorujúc lavínu negatívnych emócií, ktoré ju od príhovoru premiéra Fica v júli 2024 na Devíne sprevádzali, ide o zlomyseľné a dobre domyslené dôsledky propagandisticky dokonalej no odborne diletantskej a na jednej strane nenávisťou a na druhej strane náboženskou "horlivosťou" motivovanej legislatívy.
Na tejto úrovni legislatívy sa vágne definície môžu dostať do rôznych ministerských vyhlášok či tzv. konkrétnych vykonávacích predpisov a novelizácií zákonov o vzdelávaní, zdravotníckej starostlivosti, o rodine či sociálnej starostlivosti. Jej terčom budú konkrétni ľudia, ktorých sa dotkne diskriminačne na úrovni zákona ale aj spoločenskej stigmatizácie.
Slovensko opäť našlo obetného baránka , na ktorého naložia smerácki a kresťanskí populisti náklad svojich predsudkov a nenávisti. V réžii domácich kolaborantov ruského režimu a vysmiatych bývalých komunistov. Je výzvou ako to vysvetľovať a spoločné úsilie o lepší svet premeniť na skutočnosť napriek aktuálnemu stavu. Nebude to jednoduché, no som presvedčený, že sa to dá.
