Je to spoločenstvo ľudí, ktorí sú členmi tohoto spoločenstva na základe slobodne vyjadreného rozhodnutia. Toto rozhodnutie sa navonok vyjadruje rituálom. Iniciačným rituálom v rímskokatolíckej cirkvi je krst.
Krst detí
Jeho zvláštnosťou je, že o členstve v rímskatolíckej cirkvi môžu rozhodnúť za jednotlivca i jeho rodičia. Krst malých detí je považovaný z hľadiska cirkevného práva za legitímne rozhodnutie rodičov v prospech vlastného dieťaťa. Vyjadrujúc metajuridickú skutočnosť vytvorenia vzťahu medzi človekom a Bohom sa malé dieťa stáva členom rímskokatolíckej cirkvi. Pri krste dospelých je celý tento proces vo vedomej réžii dospelého katechumena, avšak cirkevnoprávne sa jeho pozícia veľmi od pozície dieťať neodlišuje.
Sme všetci kňazi?
Tento iniciačný obrad je však právne málo významný i keď teologická argumentácia o všeobecnom kňazstve je teologicky prítomná v oficiálnom učení rímskokatolíckej cirkvi predovšetkým odkedy uzrela svetlo sveta konštitúcia Lumen Gentium. Toto učenie má však skôr deklaratívny ako praktický charakter. Laik ostáva laikom a klerik je klerikom aj pár desiatok rokov po renesancii učenia o všeobecnom kňazstve všetkých veriacich.
Ako to je s rovnosťou Božích detí
Na základe naznačeného mechanizmu pôsobenia zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci je katolícka cirkev v správe úzkej skupiny ľudí, ktorá sa vymedzuje oproti ostatným na základe sviatostného chápania jej úradného statusu. Vstupenkou do plnoprávneho členstva s možnosťou účinne reflektovať skúsenosť viery a vyvodiť i praktické závery pre život spoločenstva je trojstupňová kňazská ordinácia. Klérus sa tak stáva vydelenou a na základe imperiálne interpretovanej náuky o Božom povolaní transcendentálne zdôvodnenou skupinou privilegovaných. Opustenie klerických radov a návrat medzi laikov je v rámci cirkvi veľmi komplikovanou procedúrou spojenou so sankciami a veľmi často aj dehonestovaním.
Think tank alebo mágia sviatostí?
Boží ľud tak ostáva v kruhu sakramentálnej závislosti na úzkej skupine vyvolených. Náuka o tom, že platnosť sviatosti nezávisí od osoby vysluhovateľa je povýšením magického sakramentalizmu nad jednotu svedectva života a učenia.
Neomylní...
Teologická nespochybniteľnosť sviatostného pôsobenia kléru postupne prenikla jeho pôsobenie v spoločenskej i politickej oblasti. Klérus je cez biskupov a ich autoritu predĺžením ramena moci rímskeho monarchu, ktorý sa nikomu nemusí za nič zodpovedať ani vydávať počet zo svojho pôsobenia.
PS? V priebehu tisícročí sa vytratilo vedomie o tom, že Joshua z Nazaretu nebol starozákonným kňazom, farizejom, saducejom a zrejme neabsolvoval ani iné formačno-dogmatické sústredenie v synagógach. Odborne sa polemizuje o jeho blízkosti k esenskému obrodnému náboženskému hnutiu. Určite sa mohol pokúsiť o očistenie a odôvodnenie súdobého skorumpovaného náboženského a chrámového systému. Prečo to neurobil netreba dnes už skúmať. Reformátori to majú bez spoľahlivého politického backingu ťažké. Otázka koľko dní by expresívny Joshua z Nazaretu mohol pobudnúť v niektorom zo súčasných formačných centier budúceho rímskokatolíckeho duchovenstva je ako inak – kacírska.
(to be continued)
